Baránik (SaS): Keď zločincov kryjú prokurátori, musíme mať možnosť obžalovať bez nich

0
Alojz Baránik (Autor: Reprofoto, Facebook)

Za danej situácie sa len ťažko dá očakávať, že vláda by bola schopná predostrieť čo i len náznak reálneho riešenia skutočnosti, že právny štát na Slovensku neexistuje.* Miesto reálnych riešení vymýšľa všelijaké zákony, ktorých hlavným účelom je poskytnúť zdanie fungovania právneho štátu. A to v situácii, kedy trestná činnosť mafií prepojených na vládu je bezbrehá a nedotknuteľná.**

Písal som viackrát, že prokuratúra je v podstate organizácia, ktorá síce má zákonnú povinnosť proti zločinnosti bojovať, ale v podstate zločinnosť buďto necháva bez povšimnutia, alebo na zločinnosti priamo alebo nepriamo participuje. Toto možno niekomu znie ako odvážne tvrdenie, ale len dokým si uvedomí, že každý prokurátor je zo zákona povinný iniciatívne stíhať každý trestný čin, o ktorom sa dozvie, čo asi len ťažko môže niekto rozumný tvrdiť, že to tak u nás funguje.***

Aká je skutočná povaha prokuratúry, si pritom až príliš dobre uvedomujú mnohí prokurátori v príslušnom postavení, a tak konajú podľa toho – robia si vlastné kšefty a pritom nielen korumpujú celú spoločnosť, ale aj znehodnocujú život každého slušného občana Slovenska.

Napríklad podnikanie na Slovensku sa extrémne komplikuje len preto, že trestné činy páchané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou sa nestíhajú. To štát núti zavádzať rôzne život komplikujúce zákony a iné predpisy, ktorých jediným účelom je nahrádzať absenciu trestného stíhania tých, ktorí nepodnikajú čestne. A to teraz nehovorím o podnikaní na spôsob Širokého, nebankoviek a im podobných. Ide aj o celú škálu iných bežných obchodných vzťahov, ktoré by mohli pre podnikateľov byť oveľa jednoduchšie, ak by existovala primeraná garancia, že podvodníci budú braní na trestnú zodpovednosť.

Jeden zo spôsobov „podnikania“**** založeného na trestnej činnosti, je vylákanie úveru buď s úmyslom ho nesplatiť alebo sa vyhnúť jeho splácaniu po tom, čo sa podnikanie dlžníka dostane do ťažkostí. Ak sa totiž takýto dlžník-podvodník rozhodne, že úver nesplatí, môže sa kľudne zbaviť majetku, aj keď tým poškodzuje svojho veriteľa. To však len za predpokladu, že dlžník-podvodník má napojenie na „spriateleného“ prokurátora, ktorý všetky trestné oznámenia odpáli tak, ako keby bol nie prokurátorom, ale obhajcom takéhoto kriminálnika.

Dlžník-podvodník má takto garanciu toho, že všetky svoje aktíva môže beztrestne rozpredať takpovediac veriteľovi pred očami. A to všetko celkom „legálne“. „Legálne“ sa stane, že napr. poverenie exekútorovi (ktoré súd má povinnosť vydať do 30 dní) sa akosi „náhodou“ zdrží na dobu potrebnú na taký rozpredaj aktív. „Legálne“ sa dlžníkove aktíva odpredajú za veľmi podozrivých podmienok. A „legálne“ prokurátor nie je zvedavý na to, prečo a ako sa také aktíva takto rozpredali a komu šli prostriedky z takého rozpredaja nadobudnuté, prečo súd nevydal poverenie včas a ako a prečo to je, že odrazu jeden veriteľ nedostane nič a ostatní, ktorí sa objavili z čista-jasna, musia byť uspokojení prednostne. *****

Aj na takéto prípady ale existuje riešenie, o ktorom sme už hovorili mnohokrát: vrátiť sa k súkromnej trestnej žalobe obeťou trestného činu (poškodeným). Takýto poškodený by si mohol najať advokáta na to, aby zaňho podal trestnú obžalobu miesto prokurátora, ak ju tento podať nechce. A v prípade úspešnosti takej žaloby by odmenu takto najatého advokáta musela hradiť prokuratúra.

Takto to u nás fungovalo vyše 50 rokov dokiaľ to komunisti nezrušili. A vieme prečo inštitút súkromnej trestnej žaloby nebol obnovený dodnes: Lebo nám dodnes vládnu komunisti a iní zločinci. A prokuratúra je horšia ako za komunistov – je to organizácia riadená mafiánmi a fungujúca pre mafiánov, nie pre slušných ľudí. A pritom ona jediná rozhoduje o tom, či niekto z trestného činu obžalovaný bude alebo nebude.

___________________________

* Na druhej strane tu máme, samozrejme, rýchle riešenia, ktoré ponúkajú fašisti a populisti. Fašisti navyše poskytli prospechárom a maslonahlavárom (ak nie sú niečím horším) vhodnú výhovorku na to, aby mohli ísť do postele so smeráckou mafiou.

** Viem len o jednom prokurátorovi, ktorý sa takto postavil k trestnej činnosti, o ktorej sa dozvedel z médií. Keďže sa ale jednalo o prípad organizácie Bašternák-Kaliňák a spol., bol prokurátor Špirko promptne účelovo obvinený a prípad mu bol odobratý. Tým bolo hlavne zabezpečené, že dôkazy, ktoré tento prokurátor o veci nazhromaždil, sa dostali „na druhú stranu“ čím bolo aj akékoľvek budúce vyšetrovanie minimálne skomplikované, ak nie zmarené.

***Typickým príkladom je tzv. Protischránkový zákon, ktorým sa ministerka Žitňanská snaží zakryť absenciu nielen právneho štátu, ale aj prijateľného dôvodu jej podpory súčasnej mafia vlády.

**** Dávam sem úvodzovky, pretože podľa mňa je podnikateľ len ten, kto koná čestne tak, ako to predpokladá, okrem iného, aj Obchodný zákonník – ostatní sú obyčajní kriminálnici.

***** Preto každý podnikateľ, ktorý napr. v banke žiada o úver, musí prechádzať nekonečným kolom papierovania, notarizácií, poistení a pod. Banka sa k podnikateľom chová často ako ku zlodejom, pretože vie, čo sa môže stať a potrebuje sa ubezpečiť, že znížila na riziko trestného chovania dlžníka na minimum (naše banky pritom často vedia o čom to je, pretože nezriedka samy financujú mafiánov, pretože ak by ich nefinancovali, obrali by sa o podstatnú časť trhu. V tomto obchodnom prístupe iste hrá rolu aj to, že banky zároveň majú zabezpečené, že nebudú stíhané za napomáhanie praniu špinavých peňazí, pretože ruka ruku myje). V krajinách, kde majú nielen demokraciu, ale aj právny štát, úvery fungujú tak, že ak máte príslušné aktíva, ktoré zabezpečujú to, že máte z čoho úver splatiť, nie je potrebný ani záloh ani exekučný titul ani nič podobné, pretože sa banka môže spoľahnúť na to, že si svoje peniaze od dlžníka vymôže riadnou súdnou cestou, ak by to bolo nevyhnutné.

- Reklama -