Podľa strany Sloboda a Solidarita sú príčiny úpadku slovenského školstva známe, a preto sú známe aj riešenia. Problém je však v tom, že školské reformy boli na okraji záujmu dvoch vlád Roberta Fica a dnes najsilnejšiu vládnu stranu zaujíma najmä prepad preferencií. Požiadavky učiteľov nie sú pre Smer-SD silná výzva na zlepšenie situácie, ale nazerajú na ne ako na ohrozenie svojho postavenia. Preto pochybujeme, že za takýchto okolností môže minister školstva Peter Plavčan urobiť radikálne kroky dopredu.
„Školstvo potrebuje jasne zadefinované kroky s presnou časovou realizáciou. Tie musia zahrnúť lepšie materiálne ohodnotenie učiteľov, zmenu prístupu k vyučovaniu a učeniu, ako aj zmenu učebných plánov. Nemusíme vymýšľať nič nové, treba si vziať príklady odtiaľ, kde to funguje a prispôsobiť ich našim podmienkam. Podstatné však je, aby reformátori získali učiteľov na svoju stranu. A v tom vidíme problém,“ hovorí Gröhling.
Od roku 2006 sa výsledky v testoch zhoršujú
Zároveň si myslí, že minister Plavčan sedí na veľmi vratkej stoličke, pretože nemá politickú pozíciu v strane SNS, ktorá ho do kresla ministra nominovala z úradníckej funkcie. SNS sa v žiadnom ohľade nevyznačuje ako strana so silným reformným ťahom a rast preferencií jej signalizuje, aby sa nepúšťala do žiadnych komplikovaných reforiem, kde hrozia spoločenské konflikty. „Prioritou sú stále diaľnice, zaplátanie dier v zdravotníctve, sekera vo VšZP, vlaky zadarmo, ale nie reformy v školstve. Nepostavenú diaľnicu vidieť hneď, ale zlé vzdelanie sa ukáže až za niekoľko rokov. No kde bude vtedy súčasná vládna zostava?“, pýta sa Gröhling.
Poslanec pripomína, že od roku 2006 sa výsledky Slovenska v testoch PISA kontinuálne zhoršujú a doposiaľ žiaden minister neprišiel s riešením, ako klesajúcu tendenciu zastaviť. V najnovšom meraní sa žiaci zhoršili vo všetkých troch oblastiach – v prírodných vedách, čítaní aj matematike. Opätovne sú pod priemerom krajín OECD. „V školstve stále uprednostňujeme kvantitu vedomostí pred kvalitou a ich využívaním. Nepodporujeme samostatné myslenie žiakov, kritické myslenie či riešenie problémov. Toto je jednoznačne prekonaný model. Testy PISA preverujú hlavne schopnosť žiaka používať vedomosti, kombinovať poznatky a uplatniť ich v rôznych situáciách. Pre naše súčasné školstvo je to čoraz nedosiahnuteľnejšia méta. Sme v patovej situácii, jej rozuzlenie spočíva v zmene vlády,“ uzatvára Gröhling.
