Poslanci ĽS Naše Slovensko takýto nezodpovedný návrh rozpočtu v NR SR tvrdo kritizovali. Najhoršie je, že vláda sa ani len nepokúša dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, ale už dopredu plánuje deficit 2 miliardy eur. Vládni politici si totiž veľmi dobre uvedomujú, že ten obrovský dlh, ktorým Slovensko zadlžujú, nebudú splácať oni. Budú ho splácať až tí, čo prídu po nich. A na tých im vôbec nezáleží. Pre vládu je podstatné, aby mala teraz dostatok peňazí na rozdávanie svojim vyvoleným. Pritom už samotné slovo „rozpočet“ znamená, že peniaze sú rozpočítané tak, aby vystačili. Za posledných 10 rokov však neprišlo ani raz k znižovaniu štátneho dlhu. Mainstreamoví ekonómovia neustále rozprávajú o tom, ako nám úvery pomôžu naštartovať hospodárstvo. Pritom za posledných 10 rokov sme len na úrokoch z obrovského štátneho dlhu zaplatili 11,43 miliardy eur! Po 23 rokoch hospodárenia “štandardných” strán a tzv. ekonomických expertov je situácia horšia, ako kedykoľvek predtým! Pred desiatimi rokmi, v r. 2007, bol deficit štátneho rozpočtu 800 miliónov eur.
Toľko peňazí chýbalo, aby bol rozpočet vyrovnaný. A hoci sa odvtedy zvýšili príjmy do štátneho rozpočtu o 4,7 miliardy eur, vláde to nielen že nestačí, ale zase jej ešte 2 miliardy eur chýbajú! Vládny návrh štátneho rozpočtu je pritom plný zbytočných výdavkov, z ktorých budú mať prospech len vyvolení. Spomeňme napríklad ďalších viac ako 330 miliónov eur, ktoré chce vláda vyčleniť na elektronizáciu služieb. Doteraz sa na elektronizáciu minula už takmer 1 miliarda eur! Prospech z tejto elektronizácie však nemajú bežní občania, ale vybrané IT firmy. Vláda a minister financií nás idú zadlžiť o ďalšie 2 miliardy eur. Každý jeden slovenský občan tak bude dlhovať už viac ako 8000 eur!
Preto ĽS Naše Slovensko, ako zástanca zodpovednej hospodárskej politiky, rezolútne odmieta vládny návrh štátneho rozpočtu ako vyslovene likvidačný. Vládni politici však naše pripomienky arogantne ignorujú. Svedčí o tom aj správanie sa ministra financií Petra Kažimíra, ktorý sa počas nášho pripomienkovania štátneho rozpočtu hral s mobilným telefónom a zabával s kolegami. Keď sme sa ho spýtali, prečo nepočúva, tak arogantne odpovedal, že „nemám povinnosť počúvať, mám povinnosť tu byť“. Opäť sa potvrdilo, že s vládnymi politikmi je úplne zbytočné diskutovať. Ich treba len vymeniť!
