Všetci radi lajkujú príbehy o záchrane týraných zvierat, väčšina sa (oprávnene) rozčuľuje nad nezmyselným ohrozovaním či zlých podmienkach pre ich život. Neexistuje zdravá osoba, ktorá by sa len tak postavila a vážne tvrdila niečo ako „Nenávidím zvieratá, zaslúžia si trpieť”. Napriek tomu je zviera v Slovenskej republike stále považované za vec.
Hra na schovávačku
Je to pritom smiešne. Nikto nemôže trvať na tom, že živé bytosti sú neživými predmetmi. Ide to proti realite aj zdravému rozumu – žijú, cítia, vnímajú zmyslami. Je v poriadku ak ich v niektorých otázkach podriaďujeme pod režim vecí (lebo niečím sa to riadiť musí), ale nemôžeme len tak popierať ich podstatu.
V krajine, kde sa sám premiér pravidelne chváli svojím psom, ktorého má očividne úprimne a veľmi rád, sa hráme na schovávačku – bohužiaľ však pred realitou.
Zvieratá cítia bolesť. Tak ako nikto normálny nepraje utrpenie druhému človeku, nemôže nikto pripúšťať utrpenie zvierat. Keď z nich ale robíme veci, dávame od toho ruky preč. Za veci je zodpovedný ich majiteľ (teda za to, ako správajú k ostatným ľuďom a ich veciam), ale nikto už neskúma ako sa majiteľ správa k svojim veciam.
Keď chce, môže svoj majetok kľudne aj ničiť. Slovenské právo opatruje vzťah ľudí a zvierat len v najhorších extrémoch, a inak ho nerieši. Hovorí tak, že pokiaľ nerobíte niečo obzvlášť nechutné, spoločnosti je vlastne jedno ako správate k niečomu, čomu môžete reálne ubližovať. Ak ubližujete bez viditeľných, trvalých následkov (a často sa ignoruje aj to), oficiálne sa vlastne nič nedeje.
Úloha práva
Preto potrebujeme urobiť minimálne dve veci: Zmeniť definíciu zvieraťa na cítiacu, zmyslami obdarenú bytosť a následne prijať Zákon o ochrane zvierat. Právo má ľudí motivovať a ísť príkladom – teda viesť ľudí k zodpovednosti a tomu, že zvieratá nie sú len nejaké hračky, ktorých sa dá jednoducho zbaviť, keď nás omrzia.
Tiež by malo zodpovedať realite, teda netvrdiť niečo, čo je očividne hlúposť. Malo by kráčať s dobou a byť aktuálne – Slovensko je ale posledná krajina v Európe, ktorá považuje zvieratá za veci. A napokon, nestojí absolútne nič, ale pomáha mnohým.
V parlamente som spolu s kolegami zmenu definície zvieraťa navrhoval už trikrát. Zatiaľ neprešla. Verím, že po poslednej diskusii s koaličnými kolegami a ich žiadosti, aby bol návrh detailnejší a prepracovaný do väčšej hĺby, nabudúce prejde. Ako totiž povedal už Mahatma Gadhi, „Veľkosť národa a jeho morálnu vyspelosť môžeme posudzovať podľa toho, ako zaobchádzajú so zvieratami.“
