Hrdlička (KSS): Hlas za historickú rehabilitáciu Gustáva Husáka!

0
Jozef Hrdlička, predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) (Autor: SITA)

Čím viac sa  však vzďaľujeme od oných udalosti máme možnosť hlbšieho, pokojnejšieho a ničím nezaťaženého  analyzovania udalostí i protagonistov danej doby. Plynúci čas tak  ako aj aktuálne dianie v globálnej politike  a  sociálna skúsenosť súčasných generácií s neoliberalizmom dáva postupne šancu na nové historické prístupy, na zbavenie sa čierno-bieleho videnia minulosti a nazeranie na ňu v jasných súvislostiach a determinantoch. Týka sa to predovšetkým obdobia a osobností spojených s našou nedávnou, socialistickou minulosťou. Ukazuje sa, že dogmy „západnej“ mediálnej a psychologickej propagandy sa postupne  míňajú účinkom a že občania začínajú uvažovať inak ako im vnucuje oficiálna propaganda slúžiaca ekonomickým elitám.     

Vývoj v Československu  po roku 1945 smeroval k napĺňaniu tých najhumanistickejších, najdemokratickejších  a sociálnych hodnôt aké kedy ľudské myslenie a spoločnosť splodili. Pravdou však je, že procesy napĺňania  týchto cieľov   sa rodili  v zložitých geopolitických podmienkach  a nezaobišli sa ani bez omylov, ľudských tragédií a mnohých chýb, ktorých sa dopúšťali protagonisti socialistickej éry. Obdobie posledných dvadsiatich rokov socialistického vývoja v Československu však už prinieslo občanom obrovské pozitíva hádam vo všetkých oblastiach spoločenského života o ktorých dnešné generácie môže len snívať. Práve toto obdobie možno spojiť s osobou  Gustáva Husáka,  ktorého osobný i profesionálny život veľmi úzko kopíruje vývoj našich spoločnosti počas 20. storočia a to tak s negatívnymi ako aj pozitívnymi stránkami historických procesov. 

Gustáv Husák narodený v roku 1913 v Dúbravke pri Bratislave na vlastnej koži zažil a prežil ťažký život v časoch otriasajúcej sa habsburskej monarchie a novo rodiacej sa Československej republiky. Ťažký život ľudí, chudobu i hlad vnímal veľmi intenzívne.   Práve tieto silné sociálne otrasy začiatku 20. storočia ho nasmerovali k zápasom za sociálnu spravodlivosť a priviedli ho do Komunistickej strany Československa. V období druhej svetovej vojny a fašistického Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 patril medzi hlavných predstaviteľov protifašistického hnutia na  Slovensku s významným podielom na jeho zjednotení  a stal sa  vedúcou osobnosťou Slovenského národného povstania. V tejto súvislosti treba pripomenúť,  že už na sklonku druhej svetovej vojny Husák ako významný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska usiloval o rovnoprávne postavenie národov v obnovovanej ČSR. Vnímal teda potrebu budovania povojnového  československého štátu na nových, demokratických princípoch s rešpektovaním práv Slovákov ako suverénneho a  emancipovaného národa. Rovnoprávnosť a bratstvo Čechov a Slovákov spoločne s úsilím o napĺňanie sociálnych potrieb ľudí  patrili medzi základné axiómy jeho politického úsilia.  

Po druhej svetovej vojne sa Husák stal obeťou politických procesov v ťažkých 50. rokoch.  Bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, súdený, odsúdený a uväznený. Na slobodu sa dostal až  v roku 1960 a úplne rehabilitovaný bol v roku 1963 na základe výsledkov činnosti tzv.  Barnabitskej komisie. Ani táto negatívna  skúsenosť  však Husákom neotriasla do takej mieri aby prestal veriť v hodnoty socializmu. 

V jeho ďalšom živote sa veľmi jasne premietajú udalosti 60. rokov 20. storočia. Po opätovnom aktívnom zapojení do politického života sa stal jednou z osobností reformných prúdov v Komunistickej strane. Uvedomoval si, že v záujme zachovania a rozvíjania  socializmu  v Československu je potrebné aby komunistická strana svojou politikou realizovala  vážne reformy v spoločnosti. Husák rovnako tak ako aj Alexander Dubček patril k reformnému prúdu v KSČ. Výhodou Husáka však bolo, že dokázal veľmi správne analyzovať globálne procesy, chápal geopolitické rozdelenie sveta a v rámci toho dokázal odhadnúť možnosti Československa.  Taktiež, čo bolo veľmi dôležité v aktuálnych udalostiach v Československu v priebehu  roku  1968  dokázal rozlíšiť procesy úprimne smerujúce k reformám avšak k   zachovaniu socializmu a čo boli snahy a pokusy  o politický prevrat v spoločnosti. Dnes už nie je potrebné pochybovať o tom, že udalosti v Československu v roku 1968 mali vo svojej konečnej podobe smerovať k tomu čo nastalo po novembri 1989. 

Husákova inteligencia, úžasná schopnosť analytického myslenia, vnímanie svetových udalostí vo vzájomných súvislostiach a  jeho  prezieravosť mali značný a čo je hlavné pozitívny dopad na udalosti po  vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa  a v ďalších rokoch. O údajnej Husákovej vlastizrade nemôže byť ani reči. Použijúc slová historika Viliama  Plevzu možno stručne povedať, že Husák  „ vedel kde je sever“. Po hektických udalostiach v roku 1968 sa  stal najvýznamnejšou osobnosťou Československa. V rokoch 1969 až do mája  1971 bol prvým tajomníkom KSČ a od mája 1971 do roku 1987 bol generálnym tajomníkom ÚV KSČ. V máji 1975 bol zvolený za prezidenta republiky a v tejto funkcii zotrval až do decembra 1989.

Z hľadiska sledovania národných záujmov Slovákov treba jednoznačne priznať, že nebyť Husáka a jeho snáh o federalizáciu Československa,  ktorá bola zavŕšená prijatím Ústavného zákona číslo    143/1968 o československej federácii z 27. októbra 1968 a v platnosti od 1. januára nasledujúceho roku len ťažko by v roku 1993 vznikala samostatná Slovenská republiky. Práve na základe tohto zákona  sa ČSSR stala federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov, Čechov a Slovákov, tvorená dvomi suverénnymi republikami: Českou a Slovenskou socialistickou republikou. Každá z oboch republík mala svoj zákonodarný orgán (národnú radu) a svoju vládu. Najvyšším zákonodarným orgánom štátnej moci na úrovni federácie bolo Federálne zhromaždenie (FZ) – dvojkomorový parlament tvorený Snemovňou ľudu a Snemovňou národov (SN), ktorému bola zodpovedná federálna vláda i prezident. Ústavný zákon vymedzil kompetencie federácie i republík a ich orgánov.

Počas obdobia Husákovho  mocenského vplyvu nazývaného ako normalizácia postupne došlo k ukľudneniu atmosféry v spoločnosti a k takému rozvoju všetkých jej   sfér aké nemajú v dejinách národov Čechov a Slovákov obdobu. Možno preukázateľne  tvrdiť,  že éra socializmu  v Československu od 70. rokov minulého storočia  až do jeho premyslenej a dobre zorganizovanej likvidácie v roku 1989  priniesla drvivej väčšine občanov nebývali sociálny, vzdelanostný či  kultúrny rozvoj.  Od novembra  1989 až doposiaľ sa v hospodárskej oblasti  ani Slovenská  a ani Česká republika ani len nepribližujú úrovni dosiahnutej za Husáka a o porovnávaní životnej úrovne,  zdravotnej starostlivosti  a vôbec spoločenských istôt  dnešnej  väčšiny spoluobčanov nemôže byť ani reči.

Gustáv Husák nebol neomylnou postavou našich dejín. Jeho osobnostná i charakterová výbava musela obsahovať i črty politickej dravosti, kalkulácie či ambicióznosti inak by nebol dosiahol spoločenského vplyvu,  ktorý mal. V každom prípade je to historická persóna,  ktorá svojim značným intelektom, úprimným vzťahom k občanom Československa a svojim celoživotným konaním usiloval o povznesenie našich národov v časoch zložitej studenej vojny.

V období prevratu v roku 1989 Gustáv Husák aj keď v pokročilom veku  opäť pochopil nezvratné geopolitické hry a procesy  v Európe,  ktorých scenáre sa žiaľ písali mimo Československa. Po svojej abdikácií z funkcie prezidenta, po páde mocenského vplyvu KS  a páde socialistického režimu   a dokonca po vylúčení z Komunistickej strany v roku 1990 zostal Husák až do svojej smrti oddaný myšlienkam humanizmu, demokracie a  socialistickej perspektívy. Tí čo tvrdia niečo iné konajú tak buď z vlastnej nevedomosti a neschopnosti alebo na základe pokynov novodobých ideológov. Konajú tak však v rozpore s historickou pravdou.

25. výročie úmrtia Gustáva Husáka je príležitosťou na hlboké a objektívne zamyslenie sa nad jeho historickým poslaním a významným  prínosom pre   Slovákov i Čechov. Príde doba, kedy bude historicky rehabilitovaný a bude označený za jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín.    

Jozef Hrdlička

- Reklama -