Nech sa páči, zopár príkladov o tom, že ak niekto (napríklad voľbou) protestuje proti systému a tým hore, ešte nemusí byť anarchista, komunista, rasista, ani fašista. Ani hlúpy. A to napriek tomu, že iba protestuje a nepodporuje žiadnu reálnu alternatívu.
Minister zdravotníctva Drucker na otázku o hrôzostrašne rastúcom dlhu nemocníc „pripustil“, že je to aj o neefektívnosti. Najmä však zdôrazňoval, že je to preto, lebo zdravotníctvo má málo peňazí.
Človeku, ktorý sleduje ekonomiku Slovenska napadne, že aj školstvo, kultúra či výskum, ale aj tisíce živnostníkov majú málo peňazí a dlhy nerobia. Ale toto Druckerovo zdôvodnenie nemôže brať ani človek, ktorý sleduje svet len po hranice vlastnej obce. Aj ten vie, že vôbec neplatí, že kto má málo peňazí, môže robiť dlhy. Vie, že žijeme vo svete, kde sa zadlženie toleruje skôr veľkým než malým, skôr silným než slabým a skôr bohatým než chudobným. Ak sa cíti nahnevaný, nemusí to vôbec znamenať, že by chcel radšej fašizmus či komunizmus než demokraciu. Hoci presne nevie, čo by sa s tým malo urobiť. Nemusí vedieť, že nám dlho chýba systém DRG, že by sme mali znížiť informačnú asymetriu, ani iné „bláboly“. Na hnev má právo len preto, že vidí zadlžovanie, nárast výdavkov a žiadne zlepšovanie výsledkov. No a aj preto, že na to celé prispieva čoraz viac zo svojej (podpriemernej) mzdy.
Dopravný establišment, tentoraz ústami nového ministra dopravy Érseka, zopakoval, že najdrahšia diaľnica je tá nepostavená. Teda, že štát bude stavať akokoľvek predražené diaľnice. Hlavne, aby sa stavalo. Trúfnem si napísať, že ani naozaj hlúpy neverí tomu, že stavať sa oplatí pri akejkoľvek cene. Kto žije vo svete, v ktorom sa televízor, nohavice alebo byt oplatí kúpiť vždy, nech to stojí hocikoľko? Ako má na takéto slová reagovať človek, ktorý financuje diaľnice zo svojej podpriemernej mzdy? Má si naštudovať princípy analýz návratnosti investícií a požiadať ministra o stretnutie, aby mu ich mohol vysvetliť? Má čakať, až sa objaví opozičná strana, ktorá tomu rozumie a na to, až sa takáto strana dostane k moci? Alebo má tak trocha právo zaprotestovať aj „naslepo“ a ukázať, že hlboko nesúhlasí?
Strana Smer-SD chce po svojej programovej konferencii „podporovať rozvoj výstavby nájomných bytov, aby podporila mladých“. Aby na to mala peniaze, tak mladých samozrejme najprv zdaní tak, že sa im oplatí radšej odísť za prácou do zahraničia.
Strana tiež chce „podporovať podnikateľské prostredie pomocou výhodných hypoték a záruk“. To kto verí tomu, že podnikateľské prostredie sa podporuje tak, že Fico pomôže vybraným podnikom?
Strana „podporí aj začínajúce sociálne podniky“. Asi preto, aby tie existujúce skrachovali.
Strana „podporí zdravotníctvo, školstvo, kultúru, dopravu a regióny“. Chcelo by sa dodať: Ak sme na niekoho zabudli, prihláste sa, máme dosť peňazí pre všetkých. Ak takýmto tvrdeniam človek ani trochu neverí, môže byť podľa mňa úplne normálny a ešte aj demokrat.
Za uplynulé dekády Slováci zaplatili miliardy eur na projekty ako napríklad informatizácia Slovenska či pomoc sociálne ohrozeným komunitám. Kto využíva výsledky digitalizácie verejnej správy a kto býva vedľa osady, vie dobre, ako projekty dopadli. Nemusí vedieť, že keby sme si na začiatku stanovili merateľné ukazovatele a sledovali ich dosahovanie, v oboch prípadoch by sme boli oveľa ďalej, alebo by sme ušetrili veľa peňazí. Nie je povinný to vedieť. Vie to, že on platí a že výsledky nevidí.
Robert Fico po prezidentských voľbách v USA vyhlásil: „Všetci musíme počúvať ľudí a táto pravda sa absolútne v Spojených štátoch ukázala“. Riešenie však nie je len v tom, že politici majú lepšie počúvať voličov a prihovárať sa im zrozumiteľne, nezahmlievať.
Pointa je v tom, že establišment musí robiť aj kroky, o ktorých občania nemajú a ani nebudú mať dosť informácií. Občania nebudú masovo demonštrovať a voliť za nevyhnutné rýchlejšie spustenie DRG systému v zdravotníctve, za zníženie informačnej asymetrie v ňom a v školstve, za širšie uplatnenie analýz návratnosti investícií, za meranie a zverejňovanie výsledkov v projektov v informatizácii, či v riešení rómskej otázky. Ale keď uvidia, že hoci platia čoraz viac a výsledky sa nedostavujú, budú protestovať. Aj bez alternatívy na obzore.
Nedôvera v establišment narastá aj za Fica. Nie preto, že by sa nesnažil hovoriť to, čo chcú ľudia počuť. Len nerobí to, čo musí, keď ho do toho netlačí verejnosť. Ako lekár, ktorý by sa vykašlal na správnu liečbu. Za to by sme sa väčšinou nehnevali. Lebo tomu veľmi nerozumieme. Vadiť by nám ale mohlo, keby nás nevyliečil.
Občania, ktorí sa hnevajú na systém pre jeho evidentné zlyhania, nemusia byť proti parlamentnej demokracii. Hoci protestujú proti establišmentu aj keď nevidia lepšiu alternatívu, nemusia byť fašistami, rasistami, komunistami, anarchistami, ani hlupákmi. Ak sa ale zlyhania budú opakovať dlho, narastie riziko, že sa na ich čelo raz nejaký „ista“ alebo blázon postaví.
