Zákon o registri partnerov verejného sektora
Návrh zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
„Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj na kontrolu. Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis štát robí. V prípade, že niekto chce informácie tajiť, alebo klamať, vystaví sa riziku vysokých sankcií, až po výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje v budúcnosti,“ uviedla pri predkladaní zákona v parlamente ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Predložený návrh spĺňa všetky podmienky účinného zákona, ktoré boli parlamentom zadefinované už v minulosti:
odkrýva toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nie len formálneho majiteľa;
pokrýva všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nie len verejné obstarávanie;
zabezpečuje verejnú kontrolu a
obsahuje reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností.
Zákonom sa zavádza register partnerov verejného sektora. Do tohto registra sa bude musieť zapísať každá firma, ktorá sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Do registra sa firmy nemusia zapísať iba v prípade ak ich zákazka je nižšia ako 100.000 eur alebo v úhrne 250.000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie.
Úprava sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho, či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností, dokonca aj dcér a vnučiek firiem, ktoré sú vlastnené štátom alebo obcami.
Register bude verejný a teda aj verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek, kto bude mať pochybnosti o zapísaných a zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom sa súd musí zaoberať.
Za pravdivosť údajov zapísaných v registri spoluzodpovedá oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra (advokáti, audítori, banky, notári). Oprávnená osoba zároveň aj ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou pri preskúmavaní ich pravdivosti. Tou je až registrový súd, ktorý môže využiť inštrumentárium zákona o praní špinavých peňazí pri dôvodnom podozrení, že v registri zapísané údaje o firme nie sú pravdivé.
„Nerada používam silné slová, ani nechcem umelo nastavovať očakávania, ale faktom je, že prijatím tohto zákona nastavíme úroveň transparentnosti veľmi vysoko. Nepoznám štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Nepoznám štát, ktorý by mal takúto tvrdú úpravu,“ uviedla ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Novela Trestného zákona a Trestného poriadku
Cieľom novely trestných kódexov, ktoré majú podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017 je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.
Mení sa napríklad definícia extrémistického materiálu. Na to, aby mohol byť materiál definovaný ako extrémistický už nebude nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dokázali jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiadúcim javom.
Trestná bude po novom nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia.
Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, a pod.
Pôsobnosť prejednávať tieto trestné činy a rozhodovať o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je Špecializovaný trestný súd. Tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
Súčasťou predloženého návrhu bola aj novela zákona o dráhach. Upravuje sa ňou režim vykonávania dohľadu nad verejným poriadkom, ochrany života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy. Právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou základných práv a slobôd, života, zdravia a majetku cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy sa zveruje výlučne Policajnému zboru alebo na to určenej osobe. Analogicky je zakázané vykonávanie obdobnej ochrany alebo dohľadu inou osobou, resp. neoprávnenou osobou.
Zákon o upomínacom konaní
Zákon o upomínacom konaní má za cieľ zrýchliť a zefektívniť proces vymoženia pohľadávok, a teda v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane po svoje peniaze. Právna úprava zavedie do praxe plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcemu režimu platobného rozkazu.
„Zákon je na pohľad jednoduchá, no na realizáciu náročná a svojím spôsobom zásadná právna norma. Jej prijatie spôsobí, že podnikatelia sa skôr dostanú k svojim pohľadávkam a zároveň súdy budú odľahčené od agendy platobných rozkazov, ktorú nestíhajú v primeraných lehotách vybaviť,“ uviedla pri prednesení návrhu poslancom ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Právna úprava zavedie do praxe plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcemu režimu platobného rozkazu. Benefit z tohto riešenia nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ho pocítiť aj ostatní účastníci súdnych sporov. Elektronická agenda platobných rozkazov sa totiž v zmysle návrhu koncentruje na jeden súd. Približne 200-tis. platobných rozkazov, ktoré sú dnes roztrúsené po jednotlivých súdoch sa tak sústredí na jedno pracovisko, čím môže prísť k podstatnému odbremeneniu ostatných súdov, ktoré budú môcť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.
Vládny návrh zákona upravuje elektronizáciu celého procesu podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním a budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže výrazne urýchliť konanie. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasnému stavu, čo by malo účastníkov motivovať, aby využívali tento spôsob.
Novinkou v upomínacom konaní bude aj to, že v prípade ak obaja účastníci (t. j. žalobca aj žalovaný) sú platcami DPH, a žalovaný si uplatnil vratku DPH voči štátu, uplatnenie opravného prostriedku pre žalovaného je sťažené, čo môže byť významným nástrojom pre sťaženie podvodov s vratkami DPH.
