„Slovensko sa dostalo na prvé miesto v Európe aj v porovnaní s inými svetovými krajinami, čo sa týka miery zdanenia. To znamená, najviac percent zo zisku ostalo slovenskému vlastníkovi, nejakej právnickej osobe. Keď raz niekto zarobil 100 tisíc, zaplatil daň 19 tisíc a 81 tisíc mu zostal čistý zisk. Táto skutočnosť spôsobila obrovský nárast daní z príjmov právnických osôb a od zavedenia rovnej dane Slovensko vtedy nezaznamenalo pokles príjmov právnických osôb,“ hovorí dnes Richard Sulík.
Podľa jeho slov bol rok 2004 adaptačný, čiže minimálny nárast príjmov, ale už v roku 2005 sme zaznamenali nárast o 20 percent, čo sa opakovalo aj v roku 2006 a v roku 2007 stále to bolo vyše 16 percent. „Toto spôsobilo zníženie dane z príjmov právnických osôb z 24 percent na 19 percent, ale najmä zrušenie dane z dividend. Štát ťažil oveľa viac z toho, že znížil sadzby dane,“ vraví Sulík.
Bohužiaľ, toto sú súvislosti, ktoré podľa neho socialistická vláda nechce pochopiť. „Špeciálne pri dani z dividend treba povedať, že zaťaží výlučne domácich podnikateľov, keďže tí zahraniční sú chránení zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia. Zrušenie dane z dividend sa pre štátny rozpočet ukázalo ako mimoriadne prospešné. Dnes sa dá predpokladať, že jej opätovné zavedenie bude pre slovenskú ekonomiku znamenať presný opak,“ upozorňuje Sulík.
Dodáva, že v tomto kontexte ho veľmi prekvapuje správanie predsedu SNS Andreja Danka, ktorý pred voľbami mnohokrát hovoril, že SNS chce zlepšiť podnikateľské prostredie. „Posunutie návrhu na opätovné zavedenie dane z dividend do druhého čítania spôsobí jednoznačné zhoršenie podnikateľského prostredia. Apelujeme preto na Andreja Danka, aby si spomenul na svoje predvolebné sľuby a v druhom čítaní za daň z dividend nezahlasoval,“ uzavrel Sulík.
Podpredseda SaS Jozef Mihál upozornil, že zavedenie dane z dividend poškodí bežných zamestnancov. „Nehovorme len o podnikateľoch. Po novom, keď sa zamestnancovi vyplatí 100 eurová dividenda, bude platiť 19 až 25 percentnú daň z príjmu, nie 7 percent a bude z toho platiť kompletné zdravotné a sociálne odvody spolu so svojím zamestnávateľom. Čiže zo 100 eur mu až 65 eur odíde do rozpočtu finančnej správy,“ vysvetlil Mihál. Zároveň poukázal, že nie je dobre urobený technický prechod zo zdravotných odvodov na daň z príjmu.
V neposlednom rade treba povedať, že ak boli staré dividendy (do roku 2003) doteraz vyplatené, boli zdaňované sadzbou 19 percent, respektíve 25 percent pri vyšších sumách. „V zákone sa navrhuje, že aj tieto dividendy, ak neboli vyplatené, prechádzajú na 7 percentné zdanenie. Zamyslime sa nad tým, koho táto príjemná novinka postihne. Postihne napríklad mečiarovských privatizérov, ktorí majú fabriky a majetky a dividendy si doteraz nevyplatili z dôvodu vysokého daňového zaťaženia, tak teraz dostávajú akúsi daňovú amnestiu,“ zhrnul Mihál.
