„Pozitívne hodnotíme myšlienku zohľadňovania individuálnych potrieb žiaka, rozvoj kritického myslenia a tvorivosti, podporu domáceho a neformálneho vzdelávania, podporu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo aj slobodu škôl pri výbere učebných materiálov a pomôcok. Preto z nášho pohľadu bude pokrokom, ak sa počas tohto volebného obdobia položia aspoň pevné základy školskej reformy,“ konštatuje poslanec NR SR za SaS a tímlider strany pre školstvo Branislav Gröhling.
Podotýka, že realizácia školskej reformy predpokladá medzirezortnú spoluprácu a dohodu a práve toto môže byť významná prekážka v jej realizácii. „Mnohé ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania potrebujú jasne vyslovenú garanciu zo strany ministerstva financií. Ide o viaceré ambiciózne plány, napríklad zvýšiť platy učiteľov na úroveň 80 percent platov povolaní, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie čo predstavuje navýšenie v priemere asi o tretinu. Okrem finančnej dimenzie je tu, samozrejme, aj otázka politickej rivality medzi stranou SNS a Smerom-SD,“ zdôrazňuje Gröhling.
Poslanec upozorňuje aj na ďalšie ciele, ktoré si rovnako vyžadujú medzirezortnú spoluprácu a podporu vlády. „Ide o zabezpečenie adekvátneho materiálno-technického vybavenie škôl s použitím moderných technológií, garancia predškolského vzdelania od troch rokov, zabezpečenie bezbariérového prístupu do škôl v regionálnom školstve alebo rozšírenie učiteľských tímov o psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, asistentov a výchovných poradcov,“ vymenúva Gröhling.
Dodáva, že vízia reformy školstva počíta s desaťročným horizontom realizácie. To sú dve, možno tri volebné obdobia. Vláde by malo preto záležať na tom, aby školská reforma mala širokú podporu verejnosti – počnúc učiteľmi, končiac politickými stranami, ktoré sú dnes v opozícii. Rovnako vláda musí vytvoriť konkrétny časový harmonogram pre plnenie jednotlivých cieľov. „Jedine vtedy bude jasné, ako vážne to s reformou myslí a bude sa dať plnenie cieľov priebežne kontrolovať,“ hovorí Gröhling.
Zároveň poukazuje aj na absenciu analýz a dát, ktorými by ministerstvo školstva podporilo niektoré tvrdenia. „Chýba nám väčší dôraz na meranie kvality a výsledkov školstva. Potrebujeme procesy projektu hodnoty za peniaze aplikovať aj na reformu školstva, aby sme mali istotu, že ideme správnym smerom,“ uzatvára Gröhling.
