Gröhling (SaS): Ďalší veľký problém školstva

0
Branislav Gröhling (SaS) (Autor: archív B.G.)

Neznamená to, že platy učiteľov sú nepodstatné. Slovenskí učitelia zarábajú asi o 40 % menej než priemerný vysokoškolsky vzdelaný človek. Začínajúci učitelia zas majú plat hlboko pod priemerom absolventov vysokých škôl a mnohí nepedagogickí pracovníci dostávajú iba minimálnu mzdu.

Ale školstvo nie sú len platy. Tento rok nás čakajú výsledky testov PISA, ktoré naposledy neboli práve najlepšie. Absolventi našich stredných a vysokých škôl majú problém sa zamestnať a systém v podstate ani nezaujíma, či a ako sa zamestnajú a či im vzdelanie niečo prinieslo.

Pozrime sa, ako je to v Európe. Vo viac ako 20 krajinách majú vysoké školy povinnosť predkladať údaje o zamestnanosti absolventov pri akreditácii študijných programov alebo pri ich priebežnom hodnotení. V iných sú takéto relevantné informácie zverejňované, napríklad v Spojenom kráľovstve na webe Unistats, kde sa zverejňuje aj príjem aj zamestnanosť absolventov.

Dotazníky a štatistiky

Maďarsko sleduje prostredníctvom dotazníkov kariéru absolventov 1, 3 a 5 rokov po ukončení štúdia a každoročne tak získa údaje asi od 20-tisíc respondentov. Iné krajiny ako Nórsko alebo Poľsko rozvíjajú systémy postavené na administratívnych dátach. Nórsky štatistický úrad vedie databázu absolventov vysokých škôl, ktorá obsahuje informácie o ich dosiahnutom vzdelaní, o všetkých doterajších zamestnaniach či vykonávaných profesiách. Absolventi odpovedajú 6 mesiacov po absolvovaní vysokej školy v on-line dotazníku na otázky týkajúce sa spôsobu získania práce, nakoľko daná práca zodpovedá ich dosiahnutému vzdelaniu, hodnotenia absolvovaného štúdia a podobne.

Vo Švajčiarsku od roku 2010 môže štatistický úrad využívať administratívne dáta o absolventoch, t.j. informácie o ich zamestnaní, plate a pod. Od roku 2015 prepája rôzne databázy cez čísla sociálneho poistenia na účely štatistického využitia. V Litve sa od roku 2014 rozvíja podobný systém s cieľom dlhodobého sledovania uplatnenia absolventov na trhu práce (6 mesiacov, 3 roky a 5 rokov po absolvovaní).

Asi najprepracovanejší systém má Estónsko. Zhromažďuje údaje o úspešnosti absolventov prepojením viacerých štátnych databáz, verejne je dostupná napríklad databáza HardiusSilm, ktorá obsahuje aj údaje úspešnosti absolventov odborných a vysokých škôl na trhu práce. Ministerstvo školstva zverejňuje údaje o zamestnanosti a príjme absolventov všeobecných a odborných stredných škôl a absolventov vysokých škôl. Údaje sú rozdelené podľa jednotlivých škôl, stupňa štúdia a podľa pohlavia. Každé tri roky ministerstvo publikuje štúdiu o absolventoch vypracovanú cez dotazníky. A to je len zopár príkladov. Všetky údaje ministerstvo školstva používa pri vytváraní politiky vzdelávania a je možné, že v budúcnosti úspešnosť absolventov zaváži aj pri financovaní škôl.

Financovanie na základe výsledkov

Niektoré krajiny získané informácie systematicky využívajú, napríklad pri hodnotení vysokoškolských študijných programov, alebo ako informáciu pre potenciálnych študentov. Čoraz viac krajín však využíva tieto výsledky pri financovaní vysokých škôl.

Viacero krajín (aj naši susedia Česi) zavádza systém výkonového financovania, kde zamestnateľnosť absolventov má vplyv na financovanie inštitúcií. V Českej republike je finančná čiastka pre vysoké školy na 80% alokovaná normatívne, a to asi z 3 podľa počtu študentov a asi z 1 podľa ukazovateľov kvality, jedným z ktorých je aj miera zamestnanosti absolventov. Rovnako vo Fínsku je od roku 2014 časť financií odborných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu založená na údajoch o zamestnanosti ich absolventov. Španielsko pri financovaní vysokých škôl zohľadňuje zamestnanosť absolventov (1 a 5 rokov po ukončení štúdia), ale aj percento absolventov, ktorí majú 5 rokov po štúdiu vyšší príjem, ako absolventi SŠ.

Sledovanie kvality škôl a ich pripravovania absolventov bude musieť byť ďalšou veľkou témou školstva. Nemusí ísť nutne o spôsob, ako školy odmeňovať alebo trestať, či meniť ich financovanie. V súčasnosti by plne stačilo, ak by rodičia aj žiaci mali informácie o úspešnosti absolventov konkrétnych stredných a vysokých škôl. Rovnako tieto informácie poslúžia školám pre určenie ich budúceho smerovania a ministerstvu školstva pre vytváranie politík vzdelávania.

- Reklama -