S tým je asi ťažko nesúhlasiť. Je to súčasť politického života. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa tento politický boj viedol o skutočne vecné, závažné a dôležité témy pre život tej ktorej krajiny a jeho obyvateľov. Keby sa tento boj viedol v záujme ich každodenného života, o zlepšovanie životných podmienok v regiónoch, pri zabezpečovaní vymožiteľnosti práva, alebo pri ochrane tých slabších.
Žiaľ nie je tomu tak. Dovoľte dva krátke postrehy. Kolegyňa Lucia Žitňaňská predkladala na ostatné zasadnutia parlamentu novelu trestných kódexov, tzv. protischránkový zákon a zákon o upomínacom konaní. Majú za cieľ znižovanie korupcie pri verejnom obstarávaní, rýchlejšie vymáhanie pohľadávok a účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. K vecnej stránke predkladaných zákonov bola v parlamente, aj v médiách minimálna diskusia. Som ochotný pripustiť, že v pripomienkovom konaní sa vyriešili všetky sporné otázky týchto zákonov. Ale všetci vieme, že opak je pravdou. Opozíciu ani mediálny priestor nezaujímajú témy a návrhy zákonov, ktoré boli predložené. Poskytovali totiž minimum priestoru na odbornú konfrontáciu. Tie účelové sa samozrejme našli aj v tomto prípade.
Kolega László Sólymos zas odviedol kus práce na ratifikácii Parížskej dohody tak v slovenskom parlamente, ako aj na pôde Európskej rady. Vyvolalo to len slabý záujem, lebo sa pri tejto – aj keď výnimočnej, veľkej, globálnej téme – nedá vyvolať politická konfrontácia. Podstatne viac priestoru sa venuje vytrhávaniu čiastkových vecí z novely zákona o vode a účelovému spájaniu dvoch nespojiteľných zákonov. Priestor na politický boj treba vytvoriť za každú cenu.
Účelová politická konfrontácia sa dá doviesť skoro do dokonalosti
Samo o sebe to nie je tragédia, je to len na škodu veci. Keby sa energie orientovali na „robme veci lepšie“ namiesto na „urobíme vám zo života peklo“, úžitok by z toho mohli mať všetci občania, nielen konkrétni politici, resp. politické strany.
To, že umelá a účelová politická konfrontácia sa dá doviesť skoro do dokonalosti, sme mohli vidieť aj my na Slovensku po voľbách. Ale úroveň, do ktorej ju posunuli naši južní susedia pri víkendovom referende, je zatiaľ u nás našťastie nepredstaviteľná. Ani čo do rozmeru, ani čo do obludnosti. Na vytvorenie umelého politického boja, umelej konfrontácie s nepriateľom (rozumej Brusel), umelého nepriateľa en bloc (rozumej utečenci) vynaložili 50 miliónov eur. A keď drvivá väčšina občanov prekukla túto hru, vysvetľovať celému svetu, že to čo je prehrou je vlastne výhrou, je predzvesťou totálnej politickej dezorientácie a zaslepenosti. Dúfam a verím, že Slovensko sa touto cestou nikdy nevydá, ale naopak, pôjde presne opačným smerom.
