Problémom súčasného finančného trhu sú poskrývané miliardové straty v bankových domoch z poskytnutých zlých úverov a rizikových produktov. Tento stav spôsobil vznik silných finančných skupín. Finančné konglomeráty predstavujú rozsiahle finančné domy, ktoré na globálnom trhu ponúkajú kombináciu širokej škály bankových, investičných a poistných produktov. Ich veľkostný rozmer spôsobuje neprehľadné toky medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami, ako aj medzi dcérskou a materskou spoločnosťou. Danú situáciu potvrdila aj nemecká banka Deutsche Bank, ktorá má dnes problémy s kapitálom a potrebovala by dnes nový kapitál v hodnote cca 87,4 miliardy eur. Deutsche Bank obchoduje približne v sedemdesiatich krajinách sveta, čím dochádzalo k zneprehľadneniu účtovných tokov a poskrývaniu strát v účtovníctve bánk. O tom, že Deutsche Bank už len ťažko zachrániť niet pochýb, nakoľko jej cena akcií prudko padá.
Prečo nestabilita na finančnom trhu sa po Grécku, Portugalsku, Írsku, Španielsku, Cypru, Taliansku ocitla v Nemecku? Odpoveď je podľa môjho názoru len jedna. A síce Nemecká ekonomika v tejto napätej situácií môže vydať rozhodujúci verdikt či pochovať alebo udržať euro a súčasný model EÚ. Dovolím si povedať, že euro tu bude dovtedy, pokiaľ to pre Nemeckú ekonomiku bude výhodné. A dostávame sa do situácie, že euro sa stáva oslabujúcou menou, nakoľko jej kúpna sila značne klesá. Zároveň Nemecko si svoju predošlú menu uchovalo, čiže Nemecko môže kľudne k marke odskočiť a krízu presunúť na bremeno iných ekonomík. Pokiaľ by táto situácia nastala, je tu priestor na celú prestavbu EÚ a rozpad EÚ na menšie hospodárske spoločenstvá. Situáciu potvrdzuje aj úvaha politika Stracheho o vstup Rakúska do Vyšehradskej štvorky (V4). Podľa H. Ch. Stracheho ponúka V4 šancu na zásadnú reformu EÚ. Rozšírením V4 o vstup Rakúska by došlo k získaniu väčšej váhy na presadenie zmien a k vytvoreniu protipólu nemeckej kancelárky A. Merkelovej.
