SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE PREDSEDOV VLÁD SR A ČR
V nadväznosti na tretie spoločné zasadnutie v roku 2015 sa vlády Slovenskej republiky a Českej republiky stretli na svojom štvrtom zasadnutí dňa 26. septembra 2016 v Bratislave, Slovenskej republike.
Predsedovia vlád Slovenskej republiky a Českej republiky Robert Fico a Bohuslav Sobotka vyzdvihli nadštandardnosť vzájomných vzťahov, ktoré majú osobitnú pridanú hodnotu vzhľadom na jazykovo-kultúrnu a historickú blízkosť národov Slovákov a Čechov. V rámci rokovania venovali pozornosť identifikovaniu nových oblastí a priorít spolupráce, okrem iného v oblastiach obrany a bezpečnosti, vnútra, energetiky, klimatickej politiky, dopravy a kultúry.
Rokovania sa zúčastnili nasledovní vládni predstavitelia:
Na strane Slovenskej republiky:
- predseda vlády – Robert Fico
- podpredseda vlády pre investície a informatizáciu – Peter Pellegrini
- podpredseda vlády a minister vnútra – Robert Kaliňák
- podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti – Lucia Žitňanská
- minister financií – Peter Kažimír
- minister zahraničných vecí a európskych záležitostí – Miroslav Lajčák
- minister hospodárstva – Peter Žiga
- ministerka pôdohospodárstva a rozvoj vidieka – Gabriela Matečná
- minister obrany – Peter Gajdoš
- minister práce, sociálnych vecí a rodiny – Ján Richter
- minister životného prostredia – László Sólymos
- minister školstva, vedy, výskumu a športu – Peter Plavčan
- minister kultúry – Marek Maďarič
- minister zdravotníctva – Tomáš Drucker
- štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – Viktor Stromček
Na strane Českej republiky:
- predseda vlády – Bohuslav Sobotka
- prvý podpredseda vlády pre ekonomiku a minister financií – Andrej Babiš
- minister zahraničných vecí – Lubomír Zaorálek
- minister obrany – Martin Stropnický
- minister vnútra – Milan Chovanec
- minister priemyslu a obchodu – Jan Mládek
- minister spravodlivosti – Robert Pelikán
- ministerka práce a sociálnych vecí – Michaela Marksová
- minister dopravy – Dan Ťok
- minister poľnohospodárstva – Marian Jurečka
- minister zdravotníctva – Svatopluk Němeček
- ministerka pre miestny rozvoj – Karla Šlechtová
- minister životného prostredia – Richard Brabec
- minister kultúry – Daniel Herman
- minister pre ľudská práva, rovné príležitosti a legislatívu – Jiří Dienstbier
- námestníčka podpredsedu vlády pre vedu, výskum a inovácie – Lucia Orgoníková
- námestník ministerky školstva, mládeže a telovýchovy – Stanislav Štěch
V strategických záujmových oblastiach slovensko-českej spolupráce bolo dohodnuté:
Európska problematika
Vlády Slovenskej republiky a Českej republiky budú naďalej spoločne koordinovať svoje postoje v oblasti európskych záležitostí. Predurčuje ich k tomu aj spoločná história, rovnaké hodnoty, podobné záujmy, jazyková a kultúrna blízkosť a úzka politická a hospodárska spolupráca. Okrem toho Európska únia dala obom krajinám veľa pozitívneho. Dvanásť rokov členstva spravilo tieto krajiny silnejšími ekonomicky, spoločensky a geopoliticky.
Dnes sa Európska únia nachádza v zlomovom bode: pretrvávajúce následky ekonomickej a finančnej krízy, migračná kríza, výsledok britského referenda, teroristické útoky v európskych mestách, nestabilní situácia ako vo východnom, tak aj v južnom susedstve EÚ. Rastúca nedôvera v EÚ, fragmentácia a nárast skepticizmu vo vzťahu k súčasnému modelu integrácie, sú len odrazom súčasných kríz. V tomto mimoriadne náročnom období je úzka spolupráca medzi Slovenskou republikou a Českou republikou potrebnejšia než kedykoľvek predtým. Obidve vlády prejavili v reakcii na výsledky britského referenda záujem o otvorenú diskusiu o tom, ako by Únia mala fungovať lepšie a byť občanom bližšie. V dôsledku britského referenda sa Európska únia musí prvý raz vo svojej histórii prakticky a politicky vyrovnať s odchodom členskej krajiny. Spojené kráľovstvo je významným členom Európskej únie a dôležitou súčasťou jej vnútorného trhu, aktívne prispieva do mechanizmov a kapacít európskej bezpečnosti, rovnako ako i druhým domovom pre milióny občanov Únie. Je preto v záujme oboch krajín, aby boli so Spojeným kráľovstvom, ako treťou krajinou po jej odchode z Európskej únie zachované čo najlepšie a obojstranne výhodné vzťahy.
Tento moment si ale zároveň vyžaduje bezodkladnú vnútornú reflexiu EÚ. Tá by mala viesť k posilneniu dôvery občanov v spoločný európsky projekt, k rozvoju jeho hmatateľných prínosov a obhájeniu výsledkov integračného procesu na európskom kontinente. V tejto súvislosti sú obe vlády presvedčené, že je nevyhnutné zachovať jednotu a súdržnosť európskej dvadsaťsedmičky. Predsedovia vlád Slovenskej republiky a Českej republiky sú toho názoru, že vnútorná reflexia EÚ by nemala v súčasnosti viesť k veľkým inštitucionálnym zmenám alebo k zrýchlenej integrácii, ale k zefektívneniu kľúčových prvkov súčasnej Únie a
lepšiemu zohľadneniu konkrétnych očakávaní občanov EÚ. Obidve vlády sa taktiež zhodujú v tom, že zdrojom legitimity Európskej únie sú členské štáty a práve oni musia byť motorom reformnej agendy EÚ, a to v spolupráci s inštitúciami EÚ.
Predsedovia oboch vlád majú názor, že Európska únia by mala byť postavená na moderných, efektívnych a zrozumiteľných spôsoboch komunikácie prispôsobených rôznym cieľovým skupinám. V súčasnom, pre EÚ rozhodujúcom období, Slovenská republika a Česká republika vyjadrujú naliehavú potrebu posilniť hlas občanov v rozhodovacom procese EÚ a v diskusii o budúcom smerovaní EÚ predovšetkým posilnením role národných parlamentov.
Predsedovia oboch vlád v tomto ohľade uvítali výsledky neformálneho summitu vo formáte 27 členských krajín EÚ, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2016 v Bratislave. Ako kľúčové, považujú včasnú a riadnu implementáciu dohodnutých opatrení s cieľom posilniť podporu občanov pre projekt Únie, najmä v oblastiach vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a v oblasti prosperity a hospodárskej a sociálnej konvergencie.
Česká republika vyjadruje plnú podporu predsedníctvu SR v Rade EÚ a jeho prioritám. Vlády SR a ČR potvrdili svoj záujem na ďalšom prehlbovaní slovensko-českej spolupráce pri obnove dôvery v hospodársku silu EÚ, budovaní jednotného digitálneho trhu EÚ, ako aj vnútorného trhu tovarov a služieb, projektu Energetickej únie, efektívnom riadení migračnej a azylovej politiky a posilnení postavenia EÚ v globálnom svete. Obidve vlády spoločne prehlasujú, že pokrok v týchto oblastiach je predpokladom pre obnovu dôvery občanov EÚ v európsky projekt.
Migrácia a spolupráca v oblasti vnútra
Vlády SR a ČR sú si plne vedomé dôležitosti riešenia otázok súvisiacich s migráciou. Obidve vlády súhlasia s nutnosťou posilnenia ochrany vonkajších hraníc EÚ, potrebou zníženia nelegálnych migračných tokov, najmä predchádzaním prvotných príčin. V tejto súvislosti je nevyhnutné urýchlené spustenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a postupná implementácia Oznámenia Komisie o zriadení nového rámca pre partnerstvo s tretími krajinami v Európskom programe pre migráciu. Obidve vlády kladú dôraz na úspešné vykonávanie readmisií a návratov, kde je potrebné vyslať jasný signál tým, ktorí nespĺňajú kritéria na udelenie medzinárodnej ochrany, ich navrátením do krajiny pôvodu. Obe vlády podporujú rozvoj spolupráce bezpečnostných zložiek podieľajúcich sa na boji proti nelegálnej migrácii, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi.
Vlády SR a ČR sú si vedomé nutnosti reformy Spoločného Európskeho Azylového Systému (SEAS) a migračného tlaku, pod ktorým sa jednotlivé členské štáty ocitli. Reforma SEAS si vyžaduje širokú diskusiu medzi jednotlivými členskými štátmi. SR a ČR v tejto súvislosti podporujú také solidárne opatrenia, ktoré sú založené na čisto dobrovoľnom základe a kde každý členský štát pomáha svojim partnerom a prispieva k riešeniu na základe svojich kapacít (materiálnych, personálnych, finančných).
Obidve strany ocenili doterajšiu spoluprácu v oblasti azylu (a migrácie) realizovanú v súlade s uzavretými dohodami. Zhodli sa, že v prípade veľkého prílivu imigrantov/ žiadateľov o azyl zvážia možnosti poskytnutia pomoci v oblasti príjmu a dohodnú sa tiež na eventuálnej vzájomnej spolupráci pri samotnom azylovom konaní (obdoba tzv. joint processing). Vlády taktiež súhlasili, že rozšíria vzájomnú spoluprácu aj na výmenu informácií a skúseností súvisiacich s presídľovaním a relokáciami, vrátane pôsobenia v tzv. hotspotoch, ktoré sú novými aspektmi v oblasti medzinárodnej ochrany. Vláda SR a vláda ČR budú viesť aktívny a dôsledný boj proti sieťam prevádzačov migrantov, ako aj inému organizovanému zločinu a proti ohrozeniu terorizmom s cieľom udržať a zvýšiť úroveň bezpečnosti.
Európska únia v globálnom svete
Slovenská republika a Česká republika sú presvedčené, že Európska únia môže byť bezpečná len so stabilným, prosperujúcim a demokratickým susedstvom. Z tohto dôvodu obidve vlády podporujú politiku rozširovania Európskej únie ako veľmi úspešného nástroja stabilizácie a transformácie v Európe. Vychádzajúc z vlastných transformačných a reformných skúseností sa obidve krajiny spoločne zaväzujú naďalej podporovať štrukturálne reformy na Ukrajine.
Vlády sa taktiež zhodli na potrebe posilňovania Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Vlády budú spolupracovať pri plnení programu slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Vlády oboch krajín privítali prijatie novej Európskej globálnej stratégie pre spoločnú zahraničnú politiku, ktorá ponúkne svetu globálnu víziu EÚ na ďalšie obdobie. Obidve vlády podporujú jej rozpracovanie s cieľom vytvoriť skutočne fungujúcu európsku obrannú spoluprácu smerujúcu k vytvoreniu spoločnej obrany podľa Lisabonskej zmluvy a plne komplementárnej a kompatibilnej s NATO. Za týmto účelom je potrebné analyzovať a rozpracovať možnosti a opatrenia, ktoré obsahuje primárne právo EÚ. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú otázky financovania a obranného priemyslu. Obidve vlády zároveň podporujú posilnenie viditeľnosti bezpečnostnej a obrannej politiky, vrátane pravidelného zaraďovania tejto témy na agendu Európskej rady, rozpracovania konceptu „obranného semestru“ a častejšieho stretávania Rady vo formáte ministrov obrany.
Obrana a bezpečnosť
V súvislosti so zmenenou bezpečnostnou situáciou v Európe, vlády SR a ČR oceňujú diskusiu a závery prijaté na summite NATO vo Varšave a potvrdzujú svoje odhodlanie k ich plneniu. Schválenie balíka opatrení na posilnenie odstrašenia a obrany na východe a juhu Aliancie, ktorého hlavným elementom bude vyslanie 4 práporových zoskupení krajín Aliancie do Poľska a pobaltských štátov, prispieva k zaisteniu obrany a uisteniu spojencov o platnosti záväzku kolektívnej obrany. Ako príspevok k aliančnej prítomnosti na východe potvrdili vlády SR a ČR účasť svojich ozbrojených síl v rotačnej výcvikovej aktivite Vyšehradskej skupiny, v rámci ktorej štáty V4 budú v roku 2017 vysielať do Pobaltia jednotku vo veľkosti roty za účelom výcviku a uistenia spojencov.
Vlády ocenili pokrok v spolupráci ozbrojených síl SR a ČR ako aj schválenie spoločného materiálu „Koncepcia spolupráce pozemných síl Armády České republiky a Ozbrojených síl Slovenskej republiky“ náčelníkmi generálnych štábov Ozbrojených síl SR a Armády ČR dňa 12. mája 2016 v Brezovej pod Bradlom.
S cieľom ďalšieho posilnenia spolupráce v oblasti spoločnej ochrany vzdušného priestoru vlády tiež rokovali o príprave zmluvy medzi SR a ČR o spolupráci v tejto oblasti. Zámerom uvedenej zmluvy je posilniť právny rámec pre vzájomnú ochranu vzdušného priestoru pred hrozbami, predovšetkým nevojenského charakteru.
Vlády vysoko oceňujú spoločné výcvikové aktivity, ktoré sú jedným z priamych dôkazov nadštandardných bilaterálnych vzťahov medzi SR a ČR v presadzovaní spoločných regionálnych záujmov v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Z tohto dôvodu vlády potvrdili pretrvávajúci záujem o realizáciu spoločných cvičení aj v budúcnosti.
V rámci modernizačných procesov existuje priestor pre ďalšie posilňovanie spolupráce, najmä v oblasti nákupu, či modernizácie bojových vozidiel, keďže ČR plánuje obnovu tohto typu vozidiel a v SR sa tento proces práve začal. Vlády SR a ČR sú taktiež otvorené spolupráci v prípade využívania rovnakého typu nadzvukových lietadiel.
Cezhraničná a regionálna spolupráca
Vlády SR a ČR plne podporujú regionálny rozvoj a rozvoj cezhraničnej spolupráce, ktorá vedie k prehlbovaniu medziľudských kontaktov naprieč hranicami v mnohých oblastiach ako je kultúra, nezisková sféra, turizmus, šport a ďalšie. Obidve vlády vnímajú cezhraničnú spoluprácu financovanú z európskych fondov ako dôležitý nástroj pre posilňovanie vzájomných vzťahov a zvyšovanie hospodárskej úrovne v prihraničných oblastiach a zaväzujú sa zaistiť riadne fungovanie tejto spolupráce.
Z pohľadu obidvoch vlád zostáva V4 najstabilnejšou a najefektívnejšou spoločnou regionálnou platformou v strednej Európe. Našim obojstranným záujmom je, aby V4 po referende v Spojenom kráľovstve predchádzala ďalšej fragmentácii EÚ a napomáhala lepšiemu porozumeniu medzi členskými krajinami EÚ pri riešení ich aktuálnych problémov. Máme záujem na zachovaní V4 ako konštruktívneho hráča a uznávaného partnera v rámci Európskej únie.
Slavkovskú spoluprácu považujú vlády obidvoch krajín za dôležitý príspevok k posilňovaniu vzájomnej spolupatričnosti v regióne strednej Európy. Hlavný dôraz sa bude aj naďalej klásť na využívanie pozitívnych synergií v oblasti cezhraničnej spolupráce a výmenu skúseností pri modernizácii infraštruktúry a štátnej správy.
Viacročný finančný rámec a rozpočet EÚ
Vlády SR a ČR vnímajú viacročný finančný rámec a politiku súdržnosti ako jednu z jeho najdôležitejších výdavkových oblastí, ako základný investiční nástroj EÚ. Politika súdržnosti predstavuje osvedčenú strednodobú politiku, ktorá výrazne podporuje rast, vytváranie pracovných miest, sociálnu inklúziu a trvale udržateľný rozvoj. Vo svojom dôsledku výrazne prispieva k obnoveniu hospodárskej a sociálnej konvergencie. To sú oblasti, ktoré je z pohľadu SR a ČR potrebné podporovať po vyhlásení výsledkov referenda v Spojenom kráľovstve.
Vlády oboch krajín sa zhodli na potrebe pokračovať v zabezpečovaní efektívnej implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020. Prioritou vlád je efektívne financovanie projektov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré prispieva k zabezpečeniu udržateľného rastu hospodárstva.
V tomto kontexte budú vlády SR a ČR spolupracovať a koordinovať spoločné priority pri rokovaniach o strednodobom prehodnotení viacročného finančného rámca 2014 – 2020, ako aj pri rokovaniach o novom viacročnom finančnom rámci po roku 2020. V diskusii o viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bude spoločným zámerom vlád SR a ČR udržať významnú pozíciu politiky súdržnosti, ako hlavnej investičnej politiky EÚ, ktorá generuje jasnú európsku pridanú hodnotu.
Energetika a ochrana klímy
Vlády SR a ČR naďalej plne podporujú Európsku komisiu v snahe dobudovať projekt Energetickej únie EÚ s dôrazom na oblasti energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Vlády sa v tomto kontexte dohodli na pokračujúcej spolupráci za účelom posilnenia energetickej bezpečnosti v regióne, rovnako ako na posilnení možnej budúcej integrácie plynárenských trhov. Základom uvedenej spolupráce by boli predovšetkým hľadanie a podpora takých riešení, vrátane projektov plynárenskej infraštruktúry, ktorých prostredníctvom budú dosiahnuté vyššie uvedené ciele a zároveň budú nákladovo najefektívnejšie.
Vlády taktiež nadviažu na doterajšiu úspešnú spoluprácu v elektroenergetike pri spájaní trhov a vytváraní jednotného trhu v strednej Európe. V rámci budovania Energetickej únie budú spolupracovať na vytvorení nového dizajnu trhu s elektrinou a na posilňovaní bezpečnosti dodávok elektriny pri plnom využívaní potenciálu regionálnej spolupráce v rámci krajín EÚ.
Prioritou oboch krajín je zabezpečenie energetickej bezpečnosti v podobe diverzifikácie zdrojov, trás a infraštruktúrnej prepojenosti, ako aj zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ počas implementácie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a znižovania emisií. V záujme zvyšovania energetickej účinnosti a dekarbonizácie budeme preto pri tvorbe opatrení v jednotlivých oblastiach energetickej politiky, rovnako ako pri dobudovávaní vnútorného trhu, presadzovať nákladovo efektívny prístup rovnako ako národnú suverenitu pri voľbe vlastného energetického mixu.
Obidve vlády pristupujú veľmi zodpovedne ku svojim záväzkom a tiež dlhodobým cieľom EÚ v oblasti boja proti zmenám klímy a sú presvedčené, že splnenie vytýčených úloh si bude vyžadovať zodpovedný prístup k rozvoju všetkých nízko-emisných zdrojov energie vrátane jadrovej energetiky. Súčasne vlády SR a ČR vyjadrujú záujem na pokračovaní vymieňania si skúseností v procese prípravy výstavby nových jadrových zdrojov a vyjadrujú podporu ďalšiemu pokračovaniu zasadania Európskeho jadrového fóra striedavo v Bratislave a v Prahe.
Vlády uznávajú ambíciu EÚ stať sa globálnym lídrom boja proti zmenám klímy. V oblasti klimatickej politiky obidve krajiny považujú za dôležité, aby sa čo najskôr začali plniť záväzky, ktoré jednotlivé krajiny predložili v rámci prípravy Parížskej dohody. Vlády preto vyvinú úsilie, aby čo najskôr ratifikovali prijatú Parížsku dohodu o zmene klímy, a budú spolupracovať pri príprave 22. zasadania zmluvných strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy, ktoré sa uskutoční 7. – 18. novembra 2016 v Maroku. Na globálnej úrovni bude potrebné poskytnúť podporu najzraniteľnejším krajinám. Na úrovni EÚ bude naša pozornosť zameraná na implementáciu klimaticko-energetického rámca do roku 2030 a čo najrýchlejšie prerokovanie a uzatvorenie legislatívnych návrhov vyplávajúcich z tohto rámca. Veľký význam pripisujú obe krajiny legislatíve k obehovému hospodárstvu, ktorá umožní efektívne riadenie zdrojov, čo považujeme za nevyhnutný príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane prírodného kapitálu.
Jednotný digitálny trh
Vlády SR a ČR plne podporujú rozvoj jednotného digitálneho trhu EÚ, pretože ho považujú za jeden z hlavných motorov budúceho rastu EÚ, ale taktiež za nevyhnutný krok pre zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, a to najmä vo vzťahu k USA a Ázii. Jednotný digitálny trh legitimizuje on-line ekonomiku ako nový plnohodnotný hospodársky sektor a dáta ako inovatívny zdroj rastu, ktorý svojim potenciálom prekonáva tradičné zdroje. Podporujeme predovšetkým odstránenie zaťažujúcich regulácii a bariér v digitálnej ekonomike, ktoré bránia tvorbe nových kvalifikovaných pracovných miest a zavádzaniu nových modelov podnikania.
Funkčný Jednotný digitálny trh EÚ podporuje rozvoj inovácií a start-upov, ktoré sú veľmi dôležité aj pre politiku zamestnanosti, kde patrí riešenie nezamestnanosti mladých ľudí medzi jednu z kľúčových priorít.
Vlády SR a ČR zároveň podporujú lepšiu komunikáciu EÚ smerom ku svojim obyvateľom tak, aby rozumeli prínosom opatrení jednotného digitálneho trhu a bola zaistená ich dostatočná ochrana a informovanosť. Ide predovšetkým o odstraňovanie príplatkov za mobilný roaming, jednoduchší prístup k cezhraničným on-line službám, aj k tovaru nakupovanému na internete, či o efektívnejšie doručovanie balíkov aj do odľahlejších oblastí EÚ. Rovnako významný je taktiež priebežný dialóg s podnikateľským sektorom, ktorý sa na opatrenia vyplývajúce z európskej legislatívy musí dobre a včas pripraviť a správne uchopiť príležitosti a výzvy jednotného digitálneho trhu. Vlády SR a ČR podporujú také smerovanie regulačných podmienok, ktoré bude zjednocovať pravidlá pre cezhraničné podnikanie a znižovať neúmernú administratívnu záťaž pre firmy.
Oblasť dopravy
Vlády budú naďalej klásť osobitný dôraz na podporu spoločných projektov v rámci cezhraničnej spolupráce v oblasti cestnej a železničnej infraštruktúry medzi SR a ČR, aby svojim občanom zabezpečili pohodlnejšie cestovanie. V cestnej infraštruktúre je prioritou spojenia D49/ R6 Hulín – Púchov medzi hlavnými diaľničnými ťahmi oboch štátov, ako aj napojenie D3/R5– D48/I/11 Frýdek-Místek – Jablunkov – Žilina. Obidve strany uvítali udelenie výnimky z konania EIA, ktoré urýchli výstavbu diaľnice D49 v úseku Hulín – Fryšták. V železničnej doprave je snaha neustále zvyšovať kultúru poskytovaných služieb verejnosti, zabezpečovať rýchlejšie cestovanie a prispievať k väčšiemu využívaniu verejnej dopravy. K tomuto cieľu má napomôcť aj plánovaná modernizácia železničného spojenia v úseku Břeclav – Kúty – Bratislava – Štúrovo. Vlády majú taktiež záujem na prehlbovaní spolupráce v oblasti železničného prepojenia v regióne Brno – Viedeň – Győr/ Bratislava – Budapešť, ktoré je jednou z priorít slavkovského trialógu.
Poľnohospodárstvo
Vlády podporujú aktivity vedúce k posilneniu postavenia poľnohospodárov a potravinárov s osobitným dôrazom na spravodlivejšie rozdelenie zisku medzi jednotlivé články potravinového reťazca v kontexte reálnych marží obchodných reťazcov a používaných nekalých obchodných praktík. Vlády súčasne vyzvali k aktívnemu riešeniu otázky dvojakej kvality potravín, a to ako na úrovni EÚ, tak na úrovni rozšírenej V4.
Pripomenutie česko-slovenských výročí v r. 2018
Premiéri venovali osobitnú pozornosť pokroku pri príprave projektov v roku 2018, ktoré budú zamerané na pripomenutie si 100. výročia založenia Československa, spoločného štátu Slovákov a Čechov, 50. výročia udalostí roku 1968 v Československu a ich svetových a európskych súvislostí, ako aj 25. výročia samostatnej slovenskej a českej štátnosti. Zhodli sa, že tieto oslavy poskytnú vhodný rámec nielen pre pripomenutie spoločnej histórie, ale taktiež pre zvýraznenie nadštandardných vzťahov medzi obidvoma štátmi.
Vlády ocenili pokrok v príprave projektov na nadchádzajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Slovákov a Čechov a uvítali, že zástupcovia príspevkových organizácií zo Slovenskej republiky (Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria) a z Českej republiky (Národní muzeum (Praha), Moravské zemské muzeum (Brno), Slezské zemské muzeum (Opava), Vojenský historický ústav v Praze), ktoré sú realizátormi spoločného projektu, sa rozhodli podpísať spoločné memorandum o spolupráci k príprave a realizácii projektu „Pripomenutie výročia založenia Československa v roku 1918“, ktorého súčasťou je príprava spoločnej slovensko-českej výstavy pod názvom „Česko-slovenská/Slovensko-česká výstava 2018“.
Predsedovia vlád sa dohodli, že sa vlády Slovenskej republiky a Českej republiky zídu v roku 2017 na ďalšom spoločnom zasadnutí v Českej republike. Predsedovia vlád takisto potvrdili obojstranný záujem pokračovať v stretnutiach vo formáte spoločného zasadania slovenskej a českej tripartity. Dohodli sa, že ďalšie stretnutie slovenskej a českej tripartity sa uskutoční začiatkom roku 2017 v Českej republike.
