Poslanci si myslia, že predseda Komisie J.C. Juncker síce pomenoval nevyriešené problémy Únie, ako napríklad vysoká nezamestnanosť, sociálna nerovnosť a vysoký verejný dlh, no nepredstavil reálne opatrenia, ako by Európska únia mala tieto problémy riešiť. Takisto kritizujú J.C. Junckera za to, že vypracovanie vízie pre Európsku úniu posunul až na rok 2017, hoci problémy, s ktorými sa borí Európska únia sú dlhodobo známe.
“Dlhodobo sledujeme, s akými ťažkosťami sa Európa borí v súčasných problémoch. Ide najmä o migračnú krízu, bezpečnostnú situáciu na východe, nárast extrémizmu a finančná nedisciplinovanosť južných štátov únie. Komisia sa snaží naštartovať krehkú ekonomiku a posilniť mocenské postavenie EÚ vo svete vybudovaním spoločnej armády. Zabúda však na najdôležitejší prvok krízy a tým je strata dôvery Európanov voči politikom a politiku ako takú,” pripomenul poslanec Európskeho parlamentu za hnutie OĽANO-NOVA Branislav Škripek.
Veronika Remišová ocenila, že predseda Európskej komisie hovoril o vzrastajúcom populizme, ako o hrozbe pre EÚ. “Solidarita medzi krajinami sa nedá vynútiť. Ak nemáte v krajine kritickú masu osvietených politikov s pro-európskym srdcom, tak darmo budeme hovoriť o solidarite a spolupráci medzi krajinami. Aj na Slovensku máme politikov, ktorí kvôli jednému percentu vo voľbách sú schopní šíriť nepravdy o EÚ a zavádzať, hoci za každé jedno rozhodnutie v Bruseli naši ministri zdvíhajú ruku. No v budúcnosti by aj Európska komisia mala citlivo zvažovať, aké návrhy predkladá členským krajinám. Návrh, aby za každého odmietnutého migranta platili členské krajiny neprimerane veľkú pokutu bol nerozumný a zbytočne len podporil nárast protieurópskych nálad naprieč EÚ.”
Veronika Remišová sa pozastavila nad tým, že jediným sektorom priemyslu, ktorý predseda Komisie J.C. Juncker výslovne spomenul vo svojom prejave je oceliarstvo. “Oceliarstvo je síce dôležité, najmä na Slovensku, ako aj v Luxembursku, rodnej krajine predsedu Komisie, avšak takisto potrebujeme rozvíjať aj iné priemyselné odvetvia.” Takisto pripomenula, že “Európska únia by sa rozhodne nemala venovať veciam, ktoré sú otázkou histórie a kultúry v jednotlivých štátoch a na fungovanie spoločného európskeho priestoru majú iba zanedbateľný vplyv. Takisto by sa nemala zaoberať podielom žien v dozorných radách akciových spoločností, platmi profesionálnych športovcov, potravinovými balíčkami, alebo riešiť rôzne podoby diskriminácie a otázky ľudských práv, ktoré sú dostatočne upravené v rámci iných dohovorov.”
Poslanec Jozef Viskupič podotkol, že samostatnou kapitolou je tlak južanských štátov na uvoľnenie fiškálnych pravidiel. “Ak Komisia prestane byť zásadovým arbitrom, úsilie Slovenska a iných štátov plniacich svoje rozpočtové kritéria vyjde nazmar a vyšle do budúcnosti signál, že porušovanie spoločných pravidiel je výhodné, pretože Európska únia vždy príde so záchranným kolesom.”
Jozefovi Viskupičovi takisto chýbalo zhodnotenie aktivít Únie. V čom Európska únia zlyhala a v čom sa jej konkrétne podarilo zlepšiť život obyvateľov. Ocenil snahu vytvoriť spoločné Európske hliadky na lepšiu ochranu hraníc Európskej únie, ako aj výzvu adresovanú eurokomisárom, aby viac a intenzívnejšie komunikovali s parlamentami členských štátov.
Junckerov apel na slovenské predsedníctvo v rade EÚ, aby prinieslo reálne výsledky v zladení postojov v rámci EU politiky medzi východom a západom Viskupič označil za pozitívnu časť prejavu a predpoklad vzniku kompromisných rozhodnutí. Medzi pozitíva zaradil aj zamýšlané navýšenie tzv. Junkerovho investičného fondu, ktorý sa osvedčil aj na Slovensku ako reálny a flexibilný nástroj financovania infraštruktúrnych projektov.
