Vyril som tieto slová na pilier, aby silní nemohli utláčať slabých, aby právo bolo zaručené pre sirotu aj vdovu.
Chamurabiho zákonník, 18 storočie p.n.l.
Dnes, v pondelok 12 septembra, sa na záver dňa v NRSR stále diskutovalo o novom “náhubkovom” rokovacom poriadku. Poslanec za Smer Číž sa tesne pred koncom (o 19-tej) rozčuľoval od rečníckeho pultu nad tým “kam až opozícia dokáže zájsť, akým atakom musíme čeliť, kde sú tie hranice.”
Je zarážajúce, ako sú príslušníci strany Smer precitlivení na svoj osobný komfort a zároveň nemajú ani atóm citlivosti nie že na rozkrádačky, ale už ani keď ide o zneužívanie maloletých…
V poslednom čase sa ukázalo, ako rýcho a tvrdo vie polícia, prokuratúra a súdnictvo konať pokiaľ ide o likvidáciu odhalovateľov korupcie. Napríklad:
– Bleskový zákrok voči môjmu asistentovi, jeho nezákonné vypočúvanie a podmieňovanie základných ústavných práv posadením do basy, domová prehliadka vybavená spolu so zásahom
– Komando mužov v čiernom násilím vpáli do kancelárie špeciálneho prokurátora a zhabe mu materiály o prípadoch, na ktorých pracuje
Úplne iná je situácia, keď vládnej moci na prípade nezáleží, resp. záleží im na jeho kamufláži.
Keď sú v hre osudy detí, ktoré sú v moci podivných “terapeutov”, kedy každá minúta nezasiahnutia môže byť osudnou pre ich život, polícia nesmelo zaklope na dvere a keď nikto neotvára, porúča sa ďalej.
Nebodaj si vyžiadať zásah od kolegov v Chorvátsku, izolovať deti od trýzniteľov a nechať ich lekársky vyšetriť? Kto by sa obťažoval…
Kolegom, ktorí boli v pondelok 12 septembra na parlamentnom výbore pre ľudské práva s “hosťami” ako Richter, Tomanová, riaditeľ centra “Čistého dňa (a Špinavej noci)”, sa po jeho skončení dvíhal žalúdok. Predseda vlády to celé okomentoval takto:
“Považujem postup tých, ktorý sa k týmto veciam majú vyjadrovať a starať sa o ne, za absolútne štandardný.”
Podobne podľa Roberta Kaliňáka “konali orgány štandardne tak, ako konať mali” v prípade nevyšetrenia Bašternáka a jeho dvanástich miliónov v keši.
Je alarmujúce, že toto je u nás štandard, aj keď čisto faktograficky to tak bohužiaľ je. U nás sú polícia, prokuratúra a súdy iba spráchnivenou atrapou, aby sa nepovedalo, keď už máme “tú onú demokráciu”.
Ak sa v systéme nájde niekto, kto si veci vyloží podľa dávno zabudnutých ideálov, je urýchlene zlikvidovaný. Prokurátor Špirko vyšetrujúci Kaliňáka by o tom vedel rozprávať.
Ako nový poslanec sa nestačím diviť, ako tu veci “fungujú”. Nie, že by to človek predtým tak nejak nevedel. Len ten pohľad zblízka tomu dáva úplne iný rozmer. Tu je bezprávny štát vo svojej najneskrývanejšej forme. Keď sa s niečím obrátite na políciu, sami vás odhovárajú od nahlásenia, že aj tak sa to nevyšetrí, tak na čo sa obťažujete.
Problémom je, načo sa potom vyberajú dane na fungovanie tejto “spravodlivosti”? Nehovoriac o pokutách.
Nech radšej čestne povedia – musíte sa aj tak o seba starať sami, tu sú peniaze na prevádzku “spravodlivosti” naspäť, využite ich čo najlepšie sami. To však neurobia, lebo by si vypustili vlastný rybník.
Náš človek
Prevádzkovateľom “resocializačného centra” je klasicky “náš človek” napojený na stranu Smer apochybným spôsobom dostávajúci bohaté dotácie. Tomuto sa už niet čo diviť, na základe svojho samotného nastavenia je strana Smer magnetom pre tie najpochybnejšie živly. V podstate tak sami cedia vagabundov od zvyšku spoločnosti. Už len zabezpečiť, že následne bude ten “smetný kôš Smer” riadne vyčistený.
Pochybné živly však v súčasnosti políciu, prokuratúru a súdy ovládajú a majú nebývalú moc.
Môj stranícky kolega a dnešný poslanec Alojz Baránik nám ostatným často a vášnivo prízvukoval, že sa nemáme sústrediť na ekonomiku, ale spravodlivosť. Lebo bez toho je Slovensko mŕtve. Uznal však aj môj argument, že vďaka tomu, že v minulosti sa dala do poriadku ekonomika, vytvorila sa spoločnosť ľudí nezávislých od vlády. A tí môžu teraz, vďaka nezávislosti, konať.
Po mojom krátkom pôsobení v parlamente som však musel uznať zase ja, že bez úplnej reformy “spravodlivosti”, bude Slovensko naozaj mŕtve.
Bude však treba silnú podporu verejnosti, lebo najprv je úplne nevyhnutné vymeniť politickú garnitúru.
Ak som predtým písal, že napriek všetkému ja sľubujem, že tento boj nevzdám, tak teraz musím napísať nasledovné. Štát pod vedením Smeru je v takých troskách, že by bolo hlboko amorálne čo i len pomyslieť na vzdanie sa, nieto ešte sa reálne vzdať. Snažiť sa ďalej o zmenu je nie povinnosť, ale nevyhnutnosť!
