Problémový svah odborníci zastabilizovali a sanovali ukotveným železobetónovým základom, na ktorom osadili tri rady gabiónov z lomového kameňa. „Ľudia sú v bezpečí. Svah už nie je hrozbou. Je to dobrá správa aj pre blízky ostrov Sihoť, ktorý je významným zdrojom pitnej vody pre Bratislavu,” povedal minister László Sólymos.
„Po zosuve navyše hrozilo bezpečnostné riziko prasknutia plynového či vodovodného potrubia, čo by predstavovalo nepríjemnosti pre obyvateľov žijúcich v tejto lokalite, preto sme museli odstrániť aj tento problém,“ doplnil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Stabilitu komunikácie zabezpečuje 5 železobetónových rebier kolmých na cestu, ktoré sú pripevnené ku skale oceľovými kotvami. Rebrá sú spojené pomocou oceľovej výstuže so zárubným múrom, ktorého dĺžka je vyše 18 metrov. Na tento múr je pomocou kotiev pripevnená rímsa so zvodidlami.
Problematika riešenia zosuvov pôdy patrí medzi priority ministerstva životného prostredia. S cieľom zabezpečiť ich komplexné a systematické riešenie ministerstvo v minulosti vypracovalo Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík na 2014 až 2020. „Na území Slovenska je vyše 100 havarijných zosuvov, ktoré môžu ohrozovať životy ľudí, majetok a životné prostredie, a ktoré je nevyhnutné riešiť. Chceme na to využívať predovšetkým finančné prostriedky z európskych fondov,“ dodal minister.
Zemina a blato zo svahu sa zosunuli do priestoru medzi ulicou Nad Sihoťou a Devínskou cestou v septembri 2014. Zosunutý svah predstavoval riziko pre obyvateľov hlavného mesta a v prípade intenzívnych zrážok hrozilo znemožnenie prístupu smerom do bratislavskej mestskej časti Devín.
