Každým dňom to tu hnedne. Najnovšie desivosť o tom ako polícia i prokuratúra odmietli stíhať Mazureka za jeho výroky popierajúce holokaust (tu niet slov). Vymedzovať sa voči skupinám obyvateľstva začína byť v móde aj od “štandardných politikov” (Danko “urobí všetko preto, aby sa práva LGBTI na Slovensku nepresadzovali” – predseda parlamentu a právnik povie, že sa stavia voči právam druhých). Okliešťujú sa tu základné brzdy a protiváhy v demokracii (práva opozície, rokovací poriadok). SNS sa otvorene a ešte aj bez hanby hlási k tomu, že chce ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu (RTVS). Smer rád zahlasuje za návrh ĽSNS a naopak (toľko od koalície, ktorá musela vzniknúť aby zachránila Slovensko spred extrémizmu), a ako dôvod stačí, že tým útočia na opozičného politika.
Pomaly a nenápadne posúvajú absolútne limity toho čo je znesiteľné, a začína sa to ponášať na varenie žaby. Akékoľvek ignorovanie práv je desivé a neprijateľné, ale keď si podáva ruky s popieraním historických faktov a zhubným fašizmom, nemožno už kam uhnúť. Presne v tomto kontexte je životne dôležité si tento deň pripomínať – a kriticky dávať do súvisu všetko, čo dnešné zriadenie hlása.
