Dnes je tiež veľká kultúrna katastrofa, keď vysokoškolské vzdelanie bolo politikmi za 27 rokov úplne zdegradované. Za socializmu málo vysokú úroveň. Premiéri a ministri školstva svojimi “reformami” zapríčinili, že školstvo sa všeobecne zdegradovalo na nízku úroveń. Na pozíciu riaditeľ základnej a strednej školy sú dosadzovaní kariérni žraloci, a nie odborníci. Všetky úrovne školstva sú ako Rím po vyplienení Vandalmi. Sú pokryté nánosmi sutinami.
Kvalitné učňovky boli zrušené, vraj nedostatkom populácie. Mladí ľudia začali húfne študovať na vysokých školách, aby na päť rokov oddialili svoju “kariéru” na úradoch práce. Podniky sa začali plieniť, rušiť. Učňovky stratili svoj glanc. Všetko čo malo ryhu v rici a trocha rozumu, šlo na gymnázia a odtiaľ na vysoké školy. Ale nič to dobre im aj tak neprinieslo. Kapacity na vysokých školách sa navýšili, nároky na štúdium sa začali znížovať. Začali vznikať rôzne súkromné vysoké školy, avšak bez nejakej kvality. Na Slovensku je približne 27 vysokých škôl.
Vysoké školy začali hrliť armádu absolventov, úrady práce sa začali plniť mladými absolventami. Odbory ako právo, kedysi tak lukratívne stratili svoj glanc. Absolventi humanitných smerov ako sociálna práca, žurnalistika, politológia, nemajú šancu sa uplatniť. Mnohí z nich sa stanú ekonomickí migranti alebo začnú pracovať v automobilovom priemysle, častokrát pod dozorom tímlídra, nového dozorcu, ktorý miesto biča, drží v ruke stopky a vrieska po zamestnancov, ak neposkladajú súčiastky rýchlosťou mávnutím čarovného prútika. Počas toho zamestnanec pracuje za minimálnu mzdu, stojí na nohách od 8 – 12 h. Ťahá päť nočné. Ak nestihnú niečo spraviť, tak nadrabajú.
Vysokoškolský diplom nemá pomaly už žiadnu hodnotu. Oplatí sa vôbec študovať? V súčasnosti je veľmi vychytený IT odbor. Ale aj to je otázkou času, kedy bude aj tento zatiaľ lukrativný odbor presýtený tak ako právo, sociálna práca a iné humanitné smery.
Predaj vysokoškolských diplomov není nič nové
Ja navrhujem politikom prijať jeden bod do školského zákona, časť vysoké školy. Je to možnosť predať absolventom vysokých skôl svoj diplom za pár desiatok tisíc eur. Ak by týmto mojim návrhom vysokoškolského zákona sa NR SR zaoberala, nezaťažilo by to, dokonca by to mohlo priniesť aj niečo do štátneho rozpočtu. Tzv. Miklošová DPH 19 percent. Absolvent, ktorý sa nevie na pracovnom trhu uplatniť, je to vinou politikou, mal by možnosť predať svoj diplom niekomu, kto je lenivý študovať na vysokej škole, ale chybá mu titul. Povedzme, že absolvent práva by svoj právnický diplom predal za 50 000 e nejakému bohatému výrastkovi, ktorý by si ušetril päť rokov svojho mladého života drením školských lavíc. Nezamestnaný absolvent by získal v starých korunách 1 500 000 slovenských korún. Za toto by si mohol kúpiť byt, začať svoj nový život v inom meste, či štáte, začať podnikať alebo si založiť rodinu. Nemusel by sa na celý život zaviazať hypotékou. Tým by sa možno aj trocha vyriešila aj demografická otázka. Nemuseli by sme tu volať migrantov, aby doplnili našu klesajúcu natalitu. Zase nový šťastný držiteľ vysokoškolského diplomu by získal diplom a mohol by začať pracovať v ockovej firme. Spokojné by boli štát, predávajúci aj kupec.
Ak už politici pripravili o ilúzie absolventov škôl, ktorí roky študovali na školách, a po ich ukončení si nemohli nájsť prácu, tak predaj vysokoškolského diplomu by im mohol urobiť aj radosť. Predaj vysokoškolských diplomov, štátnych úradov, není nič nové. Napríklad slávny hrdina križiackych výprav anglický kráľ Richard levie srdce predával úrady úradníkom, aby nazbieral peniaze na križiacku výpravu. O pár storočí neskôr si aj mladí muži z bohatých rodín vo Veľkej Británie kúpovali hodnosť armádneho kapitána. Dokonca aj na Slovensku sa hodnosť riaditeľa štátnej firmy dedí. Počas prvej Ficovej vlády bol na istom riaditeľskom poste, kde si na Slovensku otec. Potom nastúpila druhá Ficova vláda. Na ockovo miesto nastúpil jeho synáčik.
