Navyše, SNS stále pôsobí na slovenskej politickej scéne vrátane parlamentného a vládneho zastúpenia. Sme si vedomí tejto skutočnosti, naši členovia sú na to mimoriadne hrdí, ale súčasne nás to zaväzuje pracovať nielen podľa litery Ústavy, ale aj jej ducha.
Cesta k prijatiu slovenskej Ústavy nebola jednoduchá. V zmysle ústavného zákona o česko-slovenskej federácii z roku 1968 sa mala vypracovať nielen federálna ústava, ale aj ústavy jednotlivých republík. Komunistická Praha sa však k naplneniu tohto článku ústavného zákona nijako neponáhľala. Až keď sa na národnostnej otázke v druhej polovici 80. rokov minulého storočia začal rozkladať jej spojenec „na večné časy a nikdy inak“ (ZSSR), spanikárila a na poslednú chvíľu sa chcela zbaviť tohto záväzku voči národným republikám.
Odpor proti centralistickým praktikám Prahy bol jednou z báz, na ktorej bola založená po revolúcii roku 1989 Slovenská národná strana. Pražskí centralisti so svojou protislovenskou politikou neuspeli a od začiatku roku 1990 sa začalo na Slovensku pracovať na samostatnej slovenskej ústave. K jej prijatiu však mohlo dôjsť až po voľbách roku 1992, keď jednoznačne na Slovensku zvíťazili sily podporujúce myšlienku zvrchovanosti. Po vyhlásení zvrchovanosti 17. júla 1992 už nič nestálo v ceste tomu, aby sa mohli práce na novej slovenskej ústave dokončiť a 1. septembra 1992 ju aj prijať v parlamente. Za prijatie Ústavy Slovenskej republiky hlasovali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a väčšina poslancov Strany demokratickej ľavice. Zo slovenských politických strán proti Ústave hlasovalo iba Kresťanskodemokratické hnutie.
Slovenská národná strana si tradične pripomenie Deň Ústavy pri soche kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade a na iných miestach po celom Slovensku. Vyzývame občanov, našich členov a sympatizantov, aby si dôstojne pripomenuli tento významný sviatok slovenského národa.
