V pondelok 22. augusta si delegácie uctili obete totalitných režimov spomienkou pri pamätníku „Brána slobody“ pod hradom Devín. Spomienkovú slávnosť otvorila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská príhovorom.
„Žiadna totalita nie je bez obetí. Ani tie minulé a ani prípadné budúce. Pohľad do minulosti by nám mal pomôcť poučiť sa z chýb našich predkov, aby sme sa v budúcnosti nemuseli učiť z chýb vlastných,“povedala ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
V utorok 23. augusta pokračovala konferencia pracovnými zasadnutiami v budove bratislavskej Reduty. Témou ministerskej časti stretnutia bola aj diskusia o probléme narastajúceho radikalizmu v Európe. Diskutujúci si vymenili skúsenosti v boji s týmto fenoménom v oblasti prevencie aj represie a identifikovali ďalšie opatrenia na európskej úrovni, ktoré by mohli slúžiť v boji s narastajúcou radikalizáciou. Zasadnutie viedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a diskusie sa zúčastnil aj eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics.
„Problémom súčasnej Európy nie je len ekonomická a bezpečnostná situácia, ale aj príklon časti populácie k antisystémovým a extrémistickým subjektom, ktorý je výsledkom viacerých procesov, pričom každý z nich hrá určitú rolu,“ povedala počas svojho prejavu na zasadnutí ministerka L. Žitňanská. „Dôležité je ale o týchto otázkach hovoriť a snažiť sa hľadať riešenia, aby sa nezopakovala situácia z minulého storočia, keď podobné externé a interné faktory viedli k vzniku vtedajších totalitných režimov za viac či menej tichého súhlasu demokratickej väčšiny,“ doplnila ministerka.
Výsledkom pracovnej konferencie bolo prijatie spoločného vyhlásenia zúčastnených delegácií, v ktorom vyjadrili odhodlanie chrániť demokraciu, právny štát a ľudské práva. Účastníci konferencie si podľa vyhlásenia uvedomujú príčiny radikalizácie a zhodujú sa v tom, že spoločnosť by mala venovať pozornosť prenikaniu extrémistických tendencií a názorov do politiky, pretože môžu ohrozovať právne princípy a demokraciu.
Európsky parlament vydal v októbri 2008 vyhlásenie, ktorým navrhol, aby sa 23. august stal Európskym dňom pamiatky obetí nacizmu a stalinizmu (deň kedy bol podpísaný pakt Molotov – Ribbentrop v roku 1939). V roku 2009 bol tento návrh schválený a odvtedy si 23. augusta pripomíname pamiatku obetí totalitných režimov. Hlavným cieľom tohto európskeho dňa je zachovať spomienku na obete masových deportácií a vyhladzovania a zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu v Európe.
