Generácia štúrovcov v 19. storočí začala vystupovať proti národnému útlaku a presadzovala myšlienku slovanskej vzájomnosti. Dňa 24. septembra 1835 vystúpil na Kriváň so šiestimi druhmi mikulášsky knihár, nakladateľ, spisovateľ a osvetár, národný buditeľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. O dva roky neskôr vyšiel v Kuzmányho Hronke opis jeho Cesty na Kriváň Liptowský, ktorý predstavuje prvú literárnu zmienku o chýrnom končiari v slovenskej literárnej tvorbe. Jeho výstup možno považovať za vzor a priamu pohnútku neskorších národných vychádzok, výstupov, pútí na Kriváň – symbolickú horu slovanskej jednoty a sily Slovákov. Prvá z nich sa uskutočnila 16. augusta 1841. Vtedy spolu s Fejérpataky-Belopotockým vystúpili na vrchol dejatelia a politici tých čias Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vtedy s nimi vystúpil aj grécky knieža Ján Aristarchos i niekoľko žien (Ivan Bohuš: Krivánska tradícia). O histórii národných výstupov a dôvodov, prečo sa výstupov zúčastňuje aj SNS, poskytol Erik Gemzický rozhovor aj pre nemeckú televíziu.
Národný výstup na Kriváň, ktorý sa konal v sobotu 20. augusta 2016 podporili aj kysuckí národniari, ktorých motivoval do výstupu okresný predseda SNS v Kysuckom Novom Meste Milan Králik. Orava mala zastúpenie v osobe Dušana Galbavého, tajomníka KR SNS v Žiline a východné Slovensko reprezentoval Martin Kaščák s partiou. Všetci zúčastnení tiež obdržali výstupný odznak a po zostupe do doliny sa už tešili na zaslúžený víkendový relax.
Viac fotografií nájdete TU.
