Ďalšia rana života príde vzápätí. Postavíte si skromný príbytok, ani nie trikrát väčší ako povolený, miniete majland na úplatkoch, aby ste dostali stavebné povolenie a začne sa ozývať sused, že ste porušili zákon. Vy, čo vediete úbohý život, zásadne žiadne zákony neporušujete a ak aj áno, následne sa to všetko nejako upraví. Mal to vedieť aj sused, ale on si drzo dovolí nevedieť to, lebo si myslí, že môže všetko, lebo bol voľakedy herec.
Trápenie však nemá konca. Medzi rodinnými domami postavíte opachu s rozmermi ilavskej basy, niekoľko bytov miniete na úplatky pre polku štátnej mafie, jedným skromným príbytkom s rozlohou päťsto štvorcov sa vám konečne podarí vryť sa do priazne najväčšiemu kápovi, ulejete konečne aj nejaké drobné pre seba, povedzme osem mega na dépeháčke a čo čert nechcel, nepáči sa to nejakým otravným demonštrantom. Igor Matovič s Richardom Sulíkom vybľakujú ctihodným zlodejom pod oknami, Milan Markovič si z vás robí srandu a Milan Kňažko celkom vážne navrhne osadiť na tú opachu s rozmermi ilavskej basy mreže. Že potom bude opäť všetko v poriadku. Hrôza.
Za toto sa celý život pechoríte? Za toto budujete kontakty, uplácate, leziete kadejakým mafošom do zadnice, robíte im poskoka? Aby ste potom boli všetkým na smiech? Aby sa všetci slušní ľudia, ktorí boli s vami viac-menej omylom v kontakte, začali od vás odvracať a ostali už len tí štátni mafoši, na ktorých niečo viete? Aby si ľudia, ktorí vás v živote nevideli, pred vami odpľúvali? Nuž, tak to je skutočne úbohý život. A k tomu ešte aj tí otravní demonštranti, dnes o osemnástej opäť.
