Básnik by povedal, že je to pokladnica živej vody, ukrytá pre tých ktorí ju objavia. Ľudia žijúci medzi Tatrami a Dunajom objavili a využívali toto bohatstvo v hojnej miere, pričom rozsah využitia v dvadsiatom storočí pod vplyvom vojen a spoločensko-politických zmien postupne klesal.
V súčasnosti, v dobe extrémneho konkurenčného boja v rámci globalizovaných trhov, je nevytváranie podmienok pre čo najvhodnejšie využívanie tohto surovinového bohatstva, postaveného na princípoch udržateľného rozvoja de facto ekonomickým sabotovaním rozvoja ekonomiky krajiny v podmienkach, kde má na to predpoklady. Kúpeľný cestovný ruch má perspektívy a to nielen v oblasti terapeutickej ale najmä v charaktere rekreačného turizmu a využívania minerálnych a termálnych vôd poskytuje nesmierne množstvo multiplikačných efektov pre hospodárstvo ako celok. Sú to najmä nárast salda domáceho cestovného ruchu, ktorého potenciál bude rásť v spojení so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou vo väčšine prímorských letovísk.
Nárast využitia domácich rekreačných a ubytovacích zariadení, zvyšuje ich efektivitu a tým potenciál rastu daňových príjmov. Nárast zamestnanosti a to v širokom spektre kvalifikácií, s veľkým potenciálom zamestnanosti aj nízko kvalifikovanej pracovnej sily, s tým spojené zníženie nezamestnanosti, odľahčenie sociálneho systému a súčasne nárast spotreby, daní odvodov. Súčasne využitie kúpeľov a rast incentívneho cestovného ruchu, podpora weel-beingu môže napomáhať zvyšovanie kvality života, zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľstva čo taktiež má pozitívne efekty na bilanciu verejných príjmov a výdavkov.
Súčasne výraznejšie využitie domáceho cestovného ruchu stimuluje miestnu spotrebu, zariadenia môžu využívať regionálne zdroje potravín a výrobkov, bezpečné a zdravé potraviny a produkty, stimulovať rast agropodnikania, remesiel, rôznorodých animátorských služieb, čo opätovne môže podnietiť rast zamestnanosti. Každé euro spotrebované v domácom cestovnom ruchu, má potenciál niekoľkonásobnej návratnosti pre hospodárstvo Slovenska. Využitie prírodných liečivých zdrojov na báze minerálnych a termálnych vôd pre kúpeľníctvo, ale aj rekreačný cestovný ruch, je preto výzvou, ktorú musíme zdolať pre dobro budúcnosti a v zodpovednosti pred našimi predkami ktorí prírodné bohatstvo využívali.
Tento fakt je známy historicky, nakoľko už najznámejší slovenský polyhistor Mateja Bela, v prvej polovici 18. storočia vydal publikáciu. O podivuhodných vodách Uhorska, ktorá sa nachádza v arcibiskupskej knižnici v Ostrihome. Naše slovenské kúpele zažívali pritom najväčšiu slávu v druhej polovici 19. Storočia , za monarchie. Celkovo u nás bolo na prelome 19. a 20. storočia okolo 120 kúpeľov, pričom súbežne ich fungovalo približne 90 . Najviac ich bolo na východom Slovensku a v dnešnom Banskobystrickom kraji, teda v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou v súčasnosti., Je nevyhnutné zapojiť všetky relevantné inštitúcie nakoľko problematika cestovného ruchu je prierezová a nájsť optimálny ekosystém podpory kúpeľného a rekreačného cestovného ruchu využívajúce najmä prírodné minerálne a termálne vodné zdroje.
Takýto prístup môže pomôcť nielen evidovaným kúpeľným miestam od Smrdákov na západe Slovenska až po Bardejovské kúpele na východe , ale vytvorí podmienky pre reštart kúpeľníctva a podnieti aj obnovu niektorých zaniknutých kúpeľov, veď také Sobrance, Sivá Brada, Cemjata, Borda a ďalšie si to zaslúžia a budú dúfam nasledovať prvé lastovičky obnovených kúpeľov v Spišskom regióne ako napríklad Gánovce a Červený Kláštor.
Autor je predseda OR SNS Bratislava V, člen tímu FIJET Slovakia a člen tímu FIJET – World Federation of Travel Journalists and writers.
