Keď zakričí „echt vojak“
Počas môjho pôsobenia vo funkcii ministra obrany mi podávalo hlásenie pri rôznych príležitostiach množstvo vojakov. Ale zapamätal som si len jedného. Vždy pri hlásení po mne tak zreval, že to bolo počuť až v susednom okrese. Vždy som si s úsmevom spomenul na naše prvé stretnutie, keď ma môj vojenský doprovod vopred upozornil, aby som nebol prekvapený, že hlásenie mi bude podávať jeden pán generál trocha zvýšeným hlasom a on aj v rozhovore tak trocha viac hrmoce. Vraj je to taký „echt vojak“. Tak sa aj stalo a ja som sa potom vždy na ďalšie stretnutie s ním tak trocha aj tešil a vždy som si potom povedal : „Sakra, toto je fakt echt vojak.“
Potom sa naše cesty viac – menej rozišli. Na návrh vtedajšieho Náčelníka Generálneho štábu Bulíka som ho vyprevadil na pozíciu do Bruselu a v novembri 2011 som svoju misiu na rezorte nedobrovoľne ukončil zasa ja.
Studená vojna v rokoch 2012-2016
Antagonistický vzťah so smeráckym obchodníkom Glváčom, ktorý svojim biznisom drancoval rezort obrany v rokoch 2012-2016, ako aj nemožnosť akýchkoľvek konštruktívnych kontaktov so smeráckou zlodejskou klientelou spôsobili, že som sa s nikým z ministerstva nestretával. Napriek tomu, že som bol opozičný poslanec – člen brannobezpečnostného výboru a člen Výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VS) a zároveň exminister obrany. Na rezort som nebol pozývaný prakticky pri žiadnej príležitosti, takže môj oficiálny kontakt s vojakmi či „civilmi“ – pracovníkmi ministerstva – mimo oficiálnych rokovaní výborov NR SR bol nulový. Smeráci mi dokonca vybavili aj stopku v diskusných reláciách „verejnoprávnej“ RTVS, ako aj televízie TA3.
Aj z týchto dôvodov som sa opäť s týmto „echt vojakom“ stretol až teraz po rokoch, keď už uniformu vyzliekol a stal sa z neho nový minister obrany. Podali sme si ruku a povedali, že skúsime naštartovať koalično-opozičnú korektnú spoluprácu a partnerstvo.
Neštandardný minister
Peter Gajdoš, lebo o ňom hovorím, sa začal správať od začiatku vrcholne „neštandardne“. Stretol sa so mnou vo verejnoprávnom médiu na dvoch diskusiách, absolvovali sme spoločne jednu odbornú konferenciu, organizovanú mimovládnou organizáciou, pozval ma na zbrojársku výstavu.
Obhajovať rezortné veci na parlamentné výbory chodí zásadne sám a neposiela za seba náhradníka v osobe štátneho tajomníka, ako to často robil jeho predchodca. Takisto osobne chodí na summity NATO a EÚ. Na rozdiel od smeráka Glváča, ktorý sa dozvedel, že štábna kultúra hovorí, aby tam chodil minister, a nie náhradník, až viac ako po roku, keď sa ho novinári začali pýtať, kde sa zašíva a čudné to bolo už aj zahraničným partnerom (tak sa tam potom chodil vždy aspoň na začiatok summitu vyfotografovať, a potom na svoje miesto posadil veľvyslanca alebo niekoho zo svojej výpravy).
Pred pár týždňami mi dokonca minister Gajdoš vopred (!) – teda predtým, ako to dal do vlády, či na medzirezortné pripomienkové konanie, poslal dôležitý strategický dokument, ktorý reaguje na zmenené bezpečnostné prostredie – Bielu knihu obrany a poprosil ma o pripomienky, lebo ho zaujímal môj názor.
Krátko po nástupe na rezort dokázal Peter Gajdoš presadiť odvolanie nedotknuteľného kaliňákovca – riaditeľa VS Skuhru, podozrivého z ťažkého zločinu tunelovania VSS počas prvej Ficovej vlády, a to napriek tomu, že v zmysle koaličných dohôd tento post patrí smerákom (o jeho nástupcovi sa dá polemizovať, ale to, že skončil vo funkcii Skuhra, je nesporne pozitívne). Následne poslal kadeľahšie eštébáka Blanárika z funkcie riaditeľa inšpekcie. A vo funkcii riaditeľa politickej sekcie rozhodnutím nového ministra skončil, chvalabohu, aj bývalý vojenský pridelenec v Izraeli Tibenský, ktorý sa po tom, čo v Izraeli (a nielen tam) nastváral, riaditeľom tejto sekcie v živote nemal stať.
Skrátka, Peter Gajdoš sa začal správať tak, ako sa človek, ktorý chce vo funkcii získať podporu naprieč politickému spektru a spolupracovať aj s opozíciou, a to nielen rečami, ale aj skutkami, správať má. Všetky vymenované (a aj nevymenované) veci stihol v priebehu 4 mesiacov vo funkcii.
Už v počiatku som novému ministrovi obrany pri prezentácii jeho zámerov, týkajúcich sa novej, konštruktívnej spolupráce, predpovedal problémy, a tak sa aj stalo. Napríklad na vyššie zmienenej odbornej konferencii sa zúčastnili aj zahraničné dodávateľské firmy, ktoré, samozrejme, prítomnosť ministra využili aj na neformálne rozhovory s ním. Keď sa to dozvedel smerák Glváč, ako správny koaličný udavač zákerne poštval na Petra Gajdoša spriaznené smerácke médium, ktoré ho riešilo za neoficiálnu stretávku s dodávateľmi a šlo z toho robiť škandál. A takto náš gentleman vojak dostal prvé koaličné zaucho – aby videl, že „vojna není kojná“, pardon, že politika nie je vojna. A že tu platia iné, mierne špinavšie pravidlá.
Bláznivý krok s „Galkovými“ ľuďmi
Nedávno prešla médiami prekvapujúca správa so senzačným titulkom „Gajdoš dosadil do problémových opravovní ľudí z čias Galka.“.
Martina Dušaniča, staronového riaditeľa a predsedu predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín, a.s. (LOT), si pamätám ako zdatného manažéra a zanieteného pracanta, ktorého som predtým nepoznal. Dostal som na neho odporúčanie po mojom nástupe na rezort, tak som to s ním skúsil. Bol to človek, ktorý, keď ste ho vyhodili dverami, vliezol vám naspäť oknom – pre tú fabriku doslova žil. Stále za mnou chodil s nápadmi, ako výrobu v nej oživiť. Získal pre LOT robotu, získal pre ňu viaceré medzinárodné certifikáty a tým aj ďalšie zákazky a dostal LOT po dlhých rokoch z červených do historických čiernych čísiel. Samozrejme, Glváč ho hneď po svojom nástupe vyrazil ako “Galkovho” človeka.
Ďalším, doteraz nemedializovaným prípadom je môj bývalý vojenský poradca Ľubomír Haberl, generál vo výslužbe, ktorý skončil v novembri 2011 ihneď, ako vyprevadili z rezortu mňa. O jeho služby nemala záujem ani vtedajšia zastupujúca ministerka obrany Iveta Radičová. Dnes je Ľubomír Háberl predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Horezza, ktorá združuje rekreačné a zdravotnícke zariadenia MO SR. Do funkcie ho nedávno ustanovil terajší minister obrany Peter Gajdoš.
Je možné toto v skorumpovanej vláde ustáť?
Isteže ma to teší, pretože každá jedna „moja“ personálna nominácia, ktorá je opätovne prijatá na rezort, je určitým zadosťučinením. Oveľa viac ma to však teší kvôli tým ľuďom, ktorých Gajdošov predchodca Glváč vyhadzoval po svojom nástupe komplet do radu, podobne ako Martina Dušaniča. S krvavými očami vtedy povyrážal z rezortu dlhoročných pracovníkov – len preto, lebo som ich napríklad ustanovil na vyššiu pozíciu a nedával som tam svojich ľudí zvonku – po protekcii – tak, ako je to bežne zaužívané. Z večera do rána sa stali „Galkovými ľuďmi“ a takých bolo treba eliminovať. Ten smerácky čistič vtedy vykopol z ministerstva každého, koho stretol, rúbal to tam hlava – nehlava, vyrazil dokonca aj vojaka, čo verne slúžil vlasti viac ako 25 rokov a ja som ho len stiahol z Bruselu ako odborníka na vyzbrojovanie, aby nám pomohol na tejto sekcii. Vyrazil aj toho s tým, že veď je to tiež „Galkov človek“. Aspoň niektorí z týchto ľudí sa teraz takto dočkali určitej satisfakcie.
Peter Gajdoš sa nehodí do tejto skorumpovanej vlády. Svojimi racionálnymi postojmi a ani doterajšou prácou. Môj odhad je, že ak bude pokračovať v tomto trende, časom naňho kaliňákovci niečo našijú a skôr či neskôr vo funkcii skončí. Koniec – koncov, vo vlastnej spravodajskej službe má Glváčom navláčený dostatok ľudí, čo spravodajčine síce nerozumejú, ale v intrigách sú jednotky. Dovtedy mu však treba vysloviť aj z pozície predstaviteľa najsilnejšej opozičnej strany v tom, čo robí a ako to zatiaľ robí, podporu. Tú moju zatiaľ má.
