Prvé slovenské literárne gymnázium sa hrdo hlási k svojmu predchodcovi, gymnáziu, ktoré vzniklo 16. septembra 1862 a bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Za hlavný cieľ popri kvalitnej výučbe v slovenčine, bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať do budúcnosti národne uvedomelú inteligenciu. Na jej pôde pôsobilo mnoho významných osobnosti ako napríklad Š. M. Daxner, J. Francisci, J. Botto, A. H. Škultéty a iní. Táto unikátna inštitúcia však mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského obyvateľstva. Takáto činnosť a nadšenie sa však nepáčila vtedajšej vládnej garnitúre v Uhorsku, a po obvineniach rôzneho druhu bolo gymnázium v roku 1874 násilne zatvorené.
V roku 1997, v deň 135. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, po rozsiahlej rekonštrukcii novšej budovy, škola opäť ožila. Historická budova, ktorá vďaka architektovi a pamiatkárom ožila, si ponechala svojho historického ducha v národnej kultúrnej pamiatke a privítala nových študentov. Škola od tej doby prekvitala a mohla sa pochváliť nejedným úspechom v rôznych súťažiach ale aj ich vlastnou organizáciou. Jej pôdu navštívilo mnoho významných osobností našej histórie, ale aj súčasnosti. Jedinečnosť školy sa prejavuje aj v skladbe vyučovaných predmetov, kde medzi základné patria aj predmety ako čítanie a interpretácia, literárny seminár, literárno-dramatická tvorba/ základy žurnalistiky, rétorika.
Situácia v škole sa však každým dňom zhoršuje. Zlá spoločensko-ekonomická situácia na Slovensku sa odráža aj na školách. Práve Prvé slovenské literárne gymnázium je toho smutným príkladom. Po úbytku žiakov sa v škole začína doslova boj o prežite. Nízkym počtom žiakov sa trápia viaceré školy, avšak boj o žiaka aký v tejto situácií vedú školské zariadenia, deformuje vyučovací proces. Školy by nemali medzi sebou súťažiť o dieťa, ale mali by sa predbiehať v tom, akého kvalitného človeka pripravia do života. Vedeniu školy, riaditeľke, aj pedagógom sa kladú pod nohy čoraz väčšie polená. Ohlas na tak vzácnu národnú inštitúciu ako keby ani neexistoval. Charakter jej vyučovacieho procesu nie je často docenený. Ťažko sa hľadajú riešenia, ako túto jedinečnú školu zachovať. Ozývajú sa hlasy volajúce po zavretí školy, resp. spojení s druhým gymnáziom. Spájanie škôl predstavuje v mnohých prípadoch jedinú možnosť, nie vždy by však mali byť najdôležitejšie peniaze.
V prípade Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je potrebné vziať do úvahy jeho historický aspekt a edukatívny prínos. V rámci národných dejín, žiakom a študentom vždy zdôrazňujeme význam troch slovenských gymnázií, ktoré v období ťažkej maďarizácie znamenali míľnik pre slovenský národ. Tragédiou je, že v 19. storočí Prvé slovenské gymnázium podľahlo tlaku doby, no dnes Prvé slovenské literárne gymnázium rovnako bojuje o svoje prežitie. Nie je správne aby sa gymnázium stavajúce na základoch svojho slávneho predchodcu stalo obeťou obyčajného nezáujmu, ktorého sa mu dostáva. Naopak je potrebné vyvinúť čo najväčšie úsilie o jeho záchranu.
