Blahová (SaS): Tomanovej jogurtová teória ovládla komisariát

0
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) (Autor: SaS)

Viera Tomanová už pred zvolením na post komisárky pre deti svojim vystupovaním naznačovala, že ona žiadnu kampaň nepotrebuje, lebo bude jednoduchou väčšinou SMERu v parlamente jednoducho zvolená. Napriek všetkým relevantným „ale“, ktoré zaznievali.

To „ale“ zaznelo nedávno veľmi dôrazne aj zo strany OSN, ktorá namieta, že komisárka je politický nominant a navyše v konflikte záujmov, keďže má chrániť práva detí a svoje povinnosti si nevykonáva, lebo ide o jej dcéru. Svetová hanba.

Jej dcéra si otvorila súkromný detský domov. V prístavbe k domu, v ktorom obe Tomanové bývajú. Nebyť investigatívy Plusky, možno by sme sa nikdy nedozvedeli, že v detskom domove je umiestnených 10 bábätiek a niekoľko ďalších maličkých detí, ktoré do domova jednoducho nepatria. Zákon hovorí, že musia vyrastať v rodinách. Krátko na to prišiel corpus delicti v podobe reportáže .týždňa, kde sa zamestnankyne detského domova priznali, že oni sú len tak trochu profesionálne matky, lebo tam pracujú 8 hodín denne. A potom odchádzajú domov bez detí. Tie zostávajú na skupine.

Profesionálny rodič je zamestnanec detského domova, ktorý sa stará o opustené dieťa, nie však v budove detského domova, ale u seba doma s jeho rodinou, jeho deťmi. Pre mnohé je to jediná šanca spoznať normálny rodinný život a vytvoriť si hlboké vzťahy.

Toto nie je o právnom názore, ale o živote maličkých opustených detí

Profesionálne rodičovstvo bolo zavedené preto, že vedecké štúdie mnohých renomovaných odborníkov z oblasti detskej a vývinovej psychológie opakovane a nespochybniteľne dokázali, že ak malé dieťa vyrastá bez svojej kľúčovej vzťahovej osoby, ktorou je zväčša matka, jeho získaná neistota a strach sa významne podpíše na celom jeho ďalšom živote a často absolútne zdevastuje všetok potenciál, ktorý v človeku pôvodne bol.

Keď ste malé dieťa, je pre vás vaša kľúčová osoba najdôležitejším človekom na svete, lebo s ňou si spájate napĺňanie svojich psychických aj fyzických potrieb. Keď ste opustené dieťa, potrebujete túto istotu ešte viac. Najviac. Pretože vás už najbližší raz sklamali.

Maličké deti v detských domovoch sú u nás len nedávnou minulosťou. Keď plakali, nikto neskúmal prečo. A nikto sa nepokúšal ich plaču porozumieť. Kŕmenie a prebaľovanie neprichádzalo podľa ich potrieb, ale podľa harmonogramu. Tety sa striedali v smenách a pri najlepšej snahe nemohli v zariadení ani len simulovať to, čo deti potrebovali.

Ak ste rodičia, predstavte si, že by ste čo i len nachvíľu nechali svoje batoľa v detskom domove. Čo myslíte, na koľko potrieb vášho dieťaťa by mohol odpovedať zamestnanec, ktorý má na starosti ďalších 8 bábätiek?

Tieto deti upadali z plaču do apatie. Alebo do agresie. Tĺkli hlavou do mreží postieľky, alebo ležali bez pohybu. Nepodnetné prostredie zanechávalo stopy na ich psychike. A nielen to. Vedci zistili, že za takýchto podmienok prichádza k markantným zmenám na mozgu, ktoré boli zistené tomografom. Celková veľkosť a hmotnosť ich mozgu bola nižšia a prichádzalo k nezvratných fyziologickým zmenám.

Tak preto máme profesionálne rodičovstvo. Aby mali opustené deti šancu na normálny život. Do profesionálnych rodín podľa zákona majú byť umiestňované všetky opustené deti do 6 rokov veku. Lebo život na skupine ich môže zmrzačiť na celý život.

Pohľad cez Tomanovej okuliare

Motivovaná vyššie spomínaným, som v roku 2011 predkladala v parlamente návrh, aby deti do 6 rokov boli umiestňované v profirodinách. S pamätnou faktickou poznámkou sa ozvala poslankyňa Tomanová, ktorá namietala, že ona vôbec nie je proti profesionálnym rodinám, ale problém je, že v profesionálnych rodinách sa nedá skontrolovať to, či nemajú v chladničke jogurt po záručnej lehote. Považovala som to za jej exces. Vtedy som ešte netušila, že je to jej filozofia.

Redaktorka .týždňa sa pýtala mladej Tomanovej – zriaďovateľky detského domova na jej ponímanie profesionálnej rodiny. Tá doslovne zopakovala repliku svojej matky o jogurtoch po záruke. Päť rokov po tom, čo bola zmena v zákone schválená. Jogurt v chladničke dať na váhy oproti degeneratívnym zmenám mozgu malých detí. Desivé déja vu.

V kresle komisárky pre deti teda sedí pani Tomanová, ktorá je poverená chrániť práva detí. Ministerstvo práce, ktoré prednedávnom riadila, malo vyšetriť a zjednať nápravu v detskom domove jej dcéry.

Čo myslíte, že sa stane, ak podnet na podozrenie z porušovania zákona a práv detí dorazí do akreditačnej komisie, kde sedí absolútna väčšina ministerských úradníkov? Hádate správne. Nič.

Nastalo samovyšetrovanie, ktoré je už dlho znakom slovenskosti.

Ministerstvo pre tento rok dokonca navýšilo kapacitu Tomanovej detského domova na 16 detí. Asi ako satisfakciu za jej utrpenie. Novozriadený komisariát pre deti sa naďalej venuje svojej tajomnej činnosti.

Infikovanie komisariátu jogurtovou teóriou

Ozval sa mi občan, ktorý svoje pobúrenie nad touto situáciu kultivovane naformuloval a odoslal na oficiálnu adresu komisárky pre deti. Z nej sa mu ozvala samotná riaditeľka úradu Komisára pre deti Mgr. Daniela Lengyelová PhD.

Prečítajte si celú jej odpoveď v pôvodnom znení:

„Srdečne pozdravujem. Máte právo na názor. Nedovolujem si ho posudzovať. Neviem akú Máte skúsenosť s profirodinami. Profirodiny pani Tomanovej poznám a viem, že sú tam deti s veľmi ťažkými osudmi a je o nich vzorne postarané. Môžem Vám len povedať jedno. Máme v Urade komisára vela podnetov od deti z profirodin a nechceli by ste počuť čo tie deti vypovedali. Okrem toho, že za svoj život už vystriedali viacero rodín, nakoľko keď sa spierali rôznym praktikám tak sa ich profirodic vzdal. Chlapec s tazkou diagnózou bol v 15. ROKOCH poslany do života aby sa sám o seba postaral. Druhý bol sexuálne zneužívaný. Nezriedka hovorili, že piati žijú v jednej izbe, apod. Nie som odporca profirodin ale stojím si za tým, že nie kazde dieťa patrí do profirodiny a nie každý môže byť profirodic. Táto spoločnosť, kde je veľká nezamestnanosť ešte na profirodiny nedospela. Ak niekoho sudite len z informácií z medi i buďte napozore pri vyjadrovani. Mgr. Daniela Lengyelova, PhD.“

Toto si dovolí napísať riaditeľka úradu Komisára pre deti, ktorá je spoluzodpovedná za to, že budú chránené práva a záujmy detí?
Takúto odpoveď komunikuje slovenský úrad Komisára pre deti monitorovaný OSN?

Je to brutálna demonštrácia arogancie kríženej s hlúposťou. Pani riaditeľka sa vyzvracala do mailu a dehonestovala celé profesionálne rodičovstvo. Snažila sa vyvolať dojem, že je to banda zvrhlíkov, ktorí týrajú a znásilňujú deti a svojvoľne ich vyhadzujú na ulicu. A vôbec, v našej spoločnosti ešte nemajú čo profirodiny hľadať, lebo sme na to podľa jej chorého úsudku nedozreli.

Takto sa vyjadruje niekto, kto má stáť za každých okolností na strane detí, kto má mať aspoň potuchu o tom, aké majú práva, kto má v popise práce bojovať za ne aj proti systému, aj proti štátu, proti všetkým, ktorí by im ubližovali.

Toto je dôkaz o fatálnom nedostatku elementárnych znalostí vývinovej psychológie, zákonov a celej tematiky. Bludnými a scestnými argumentmi riaditeľka obhajuje svoju šéfku a jej dcéru, ktoré rovnako ako ona ignorujú vedecké poznatky, zákon a najmä – maličké deti.
Svoje osobné a choré presvedčenia povyšujú nad zákon. Práve tí, ktorí majú dozerať na to, či sú chránené práva najslabších.

Tento email je rukolapným dôkazom toho, ako tieto divné dámy rozmýšľajú. Vyfabulujú a prifarbia čokoľvek, len aby očiernili profirodičovstvo, pretože oni s ním vnútorne nesúhlasia. Ich jednoducho nemožno presvedčiť, že malé deti patria do rodín. Že inak ich hrozným spôsobom poškodzujú. Podľa ich názoru je im dobre. Preto sa postavili nad zákon. Lebo sú presvedčené o svojej pravde – deti patria do detského domova, lebo tam môžete skontrolovať, či nejedia jogurt po záruke.

Takéto osoby u nás bdejú nad právami detí. To nie je hanba. To je tragédia.

- Reklama -