nedeľa, 4 decembra, 2022
4.9 C
Bratislava
ÚvodPolitikaPolitici voličomSuško (KSS): Kto má a kto nemá dôveru

Suško (KSS): Kto má a kto nemá dôveru

Podľa jej ďalších slov „anexiou Krymu“ bol „spochybnený slovami i činmi“ základný princíp neporušiteľnosti hraníc. Toto vraj „vystrašilo“ východné členské krajiny NATO. Obhajovala preto umiestnenie ďalších jednotiek NATO vo východoeurópskych členských štátoch aliancie.

Pozoruhodná principiálnosť a zásadovosť k iným krajinám. Hlavne keď treba hľadať zdôvodnenie pred občanmi Európy, prečo chce NATO rozmiestniť vojska v blízkosti východných hraníc Ruska. Škoda, že paní Merkelová, ale aj ostatní politici krajín NATO „zabudli“, alebo jednoducho ignorujú prísľub NATO o nerozširovaní aliancie na Východ. Konkrétne vo vystúpení Generálneho tajomníka Manfreda Wernera v Bruseli 17.mája 1990 odzneli slová o tom, že po vstupe zjednoteného Nemecka do NATO k ďalšiemu pohybu na Východ nedôjde. Časť tohto vystúpenia je možné nájsť na internetovej stránke  NATO:

Od tej doby bolo prijatých do NATO 13 krajín… A „Rusko stráca dôveru“, lebo prijíma opatrenia na zabezpečenie svojej obrany, hoci neprekračuje hranice vlastnej krajiny a nebuduje nové základne na teritóriách iných štátov. Zaujímavý dôvod „straty dôvery“ (podľa Merkelovej…).

Mimochodom, ak sa hovorilo a aj dnes sa zdôrazňuje ako „hriech Ruska“ – anexia Krymu, bola legálnejším krokom „anexia“ – pripojenie Nemeckej demokratickej republiky k Spolkovej republike Nemecko? Veď tým sa vlastne narušilo povojnové usporiadanie Európy, na ktorom sa veľmoci dohodli ešte počas druhej svetovej vojny. Na rozdiel od Krymu,kde sa uskutočnilo v súlade s právnymi normami aj referendum občanov, v NDR a Nemecku sa konalo živelne a pod „tlakom ulice“, s využitím situácie ktorá tu bola „vytvorená“.

Ak by sa informovalo seriózne aj o okolnostiach udalosti na Ukrajine a o nelegálnom zvrhnutí legálnej moci, možno by sa hodnotilo inak „kto má dôveru a kto dôveru nemá“.

Pavol Suško

728*90
- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -