Gröhling (SaS): Ako ministerstvo vyrieši málotriedky

0
Branislav Gröhling (SaS) (Autor: archív B.G.)

Málotriedky sú malé základné školy len s ročníkmi prvého stupňa, v ktorých sa často učia žiaci z rôznych ročníkov v spoločnej triede. Od septembra mali podľa zákona spĺňať minimálne počty žiakov na triedu. V prípade triedy s viacerými ročníkmi je to minimálne 12 žiakov. 60 málotriedok by túto podmienku od septembra nesplnilo, pretože majú od päť až jedenásť žiakov. Ministerstvo školstva ich chce zachrániť a preto prináša novelu zákona, podľa ktorej málotriedky nemusia spĺňať minimálny počet žiakov v triede.

Prečo vlastne málotriedky máme? Tieto školy vznikli v oblastiach, ktoré sú vzdialené od väčších miest alebo ťažko dostupné. Ich zmyslom je, aby aj deti v odľahlých obciach mali prístup ku vzdelaniu. Školy v takýchto obciach je dôležité zachovať. Keď sa ale pozrieme na uvedených 60 málotriedok, 59 z nich má v okolí do 15 kilometrov klasickú základnú školu. 36 z nich má deväťročnú ZŠ v blízkosti do 6 kilometrov, zopár je dokonca v jedno- až dvojkilometrovej vzdialenosti od najbližšej ZŠ. Sú teda tieto školy nevyhnutné?

Ich udržanie by malo stáť okolo 12 miliónov eur. Pre rozpočet to nie je mimoriadna suma, ale je sa treba spýtať: Nie je tu efektívnejšie riešenie? Napríklad zriadiť špeciálne školské autobusy s kvalifikovaným dozorom pre niektoré zo škôl? Lebo súčasné riešenie je akési nerozhodné. Ani z voza, ani na voz. Ani málotriedky neovplyvníme, ale ani ich situáciu dlhodobo nezmeníme.

Málotriedky totiž poberajú na žiakov vyššie normatívy než bežné školy. Tie im ale často nestačia a k tomu sú dofinancovávané cez dohodovacie konanie. Popritom štandardná základná škola musí naháňať žiakov, splniť minimálne počty a fungovať z bežného normatívu. Vzniká tu akási nerovnováha.

Ozývajú sa ale hlasy, že málotriedky sú aj srdcom kultúrneho a spoločenského života obce. S tým sa nedá nesúhlasiť. Ale otázkou je: Aká je funkcia školy? Je jej účelom byť strediskom kultúrneho a spoločenského života? Má byť akýmsi kultúrnym stánkom? Alebo má škola vzdelávať?

Prečo teda v otázke málotriedok nesledujeme, ako v málotriedkach prebieha vzdelávanie a aká je jeho úspešnosť? Ak chce ministerstvo naozaj konať v záujme detí, tak kvalita vzdelania, ktorú dostávajú, by mala byť prioritou číslo jedna. A rozhodovať by sa malo aj na základe nej (okrem vzdialenosti a dostupnosti iných škôl, ako aj vyučovacieho jazyka v málotriedkach).

Ministerstvo takto otázku málotriedok vlastne nerieši. Iba odložilo problém na neskôr. Už tento rok v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania sa určite bude diskutovať aj o málotriedkach. Povolaní sa budú musieť zamyslieť, čo bude najvhodnejším riešením pre tieto školy. Alebo budeme čakať, dokým počet žiakov v málotriedkach neklesne na nulu.

- Reklama -