Spolu s hlavnou vlakovou a autobusovou stanicou, ale aj ďalšími bratislavskými dierami a ruinami je to ďalší dôkaz, ako sa nevieme o svoj verejný priestor zodpovedne starať. Bratislava pritom ponúka toľko možností.
Mnohé sú premárnené, ale jednu sa predsa len podarilo naplniť. Nadácii Cvernovka, ktorá je centrom tvorivého priemyslu, našli župní poslanci nový priestor. Hovorím „našli“, lebo s myšlienkou presťahovania projektu do chátrajúcej bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici prišiel v bratislavskej župe klub poslancov SaS, OKS a Zmena zdola. Menovite vicežupan Igor Bendík, a poslanci Elena Pätoprstá (Zmena zdola), Ján Karman, Vlado Sloboda, Anka Zemanová a Janka Cigániková (všetci SaS). A takisto Martin Poliačik, ktorý sústavne upozorňoval na hodnotu, ktorú tvoria šikovní ľudia z Cvernovky.
Za desať rokov pôsobenia Cvernovky vzišli z jej radov projekty ako Nice Architects s projektom Ecocapsule, ktorý bol popri Aeromobile najcitovanejšou slovenskou inováciou v zahraničných médiách. Alebo projekt Alice In Tokyo, ktorá sa venuje 3D animáciám a dnes predáva svoju prácu výlučne v zahraničí a zamestnáva 50 ľudí. Prípadne priemyselný dizajnér Boris Belan a mnohí úspešní grafickí dizajnéri a výtvarníci. Ako napríklad Roman Ondák, ktorý dnes vystavuje svoje diela v Tate Modern gallery v Londýne.
Zabili sme dve muchy jednou ranou? Radšej by som povedal, že aj ľudia z SaS pomohli na svet dvom dobrým veciam jedným dobrým nápadom.
V užšom centre mesta vznikne z hál bývalej Cvernovky, verím, pozoruhodný objekt. Objekt, ktorý nám dá jasnú správu: Nazerajme na priemyselné stavby ako na nové architektonické výzvy. Urobili to tak v New Yorku, Londýne, Viedni, v Sydney a v mnohých západných metropolách, kde starým továrňam a dokom vrátili život.
Tou druhou dobrou vecou je to, že v rozpadajúcich sa objektoch na Vinohradoch, s ktorými župa mala len starosti a náklady, dostane priestor tvorivosť, dravosť a zdravé experimentovanie. Bez týchto atribútov niet pokroku. Bez podpory tvorivosti a experimentovania zostaneme len perifériou Európskej únie doslova i obrazne. Tí tvoriví chalani a baby z Cvernovky so srdcom na dlani si zaslúžia určite viac našu pozornosť ako Matica Slovenská, uviaznutá v 19.storočí a defraudačnom škandále.
Nadácia Cvernovka dostala budovy do prenájmu na 25 rokov. Musí do nich investovať, zveľadiť ich. Je to ukážka toho, že ak sa chce a vie, súkromný a verejný sektor môžu existovať v symbióze, ktorá prináša úžitok všetkým. Toto je skutočné verejno-súkromné partnerstvo. Nie to tunelárske smerácke.
Znova to zopakujem. Bratislava ponúka na takéto zmysluplné projekty veľa možností. Je tu veľa nevyužitého priestoru, chátrajúcich budov, vzácne plochy, ktoré ležia ladom, ale s obrovským geniom loci. Za rozumných podmienok ich treba ponúknuť verejnosti. Nie ich zakrývať bilboardami a ľahostajnosťou politikov.
Ak nechceme Slovensko ako krajinu montážnych hál, je nevyhnutné všemožne podporovať tvorivosť a podnikateľského ducha mladých ľudí. Iba takto dokáže vzniknúť nový Eset, Sygic, Pixel Federation a umelci, ktorí sa presadia medzinárodne a urobia Slovensku násobne lepšie meno ako platené kampane SARIA a SACR.
Stačí sa len po masarykovsky nebáť a nekradnúť.
