Naozaj to však splnili oni? Ministri a naši politici? Nespomínam si, že by chodili medzi robotníkov, aby sa niečo priučili, alebo nebodaj, aby priložili ruku k dielu. Preto mi príde nefér, ak sa hovorí o tom, že vláda postavila cestu. Nie vláda, ale robotníci – remeselníci tú cestu v skutočnosti postavili.
Aby som však bol spravodlivý k politikom (medzičasom som sa aj ja jedným stal) nejde len o nich. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, kto piekol chlieb, ktorý raňajkujeme? Neboli to iba stroje. Ešte stále sú potrebné ruky odborníkov z fachu. Škoda len, že spoločnosť remeslá dlhodobo zaznáva. Nie ani tak zákazníci, ktorí sa už pomaly po známosti snažia dopátrať k dobrému inštalatérovi, spoľahlivému automechanikovi či vychytenej cukrárke.
Tu ide skôr o rodičov, ktorí namiesto toho, aby dali svoje dieťa, ktoré má talent aj zručnosť, vyučiť, pošlú ho radšej na gymnázium. Veď, keď si potom spraví vysokú (o úrovni niektorých vysokých škôl a odborov by sa tiež dal napísať samostatný blog), určite sa lepšie zamestná.
Bohužiaľ, ešte stále sa všetci tvárime, že niekde sa zamestnať, je to najlepšie, čo sa vám v živote môže stať. Pritom šikovný remeselník si môže zarobiť oveľa viac ako podpriemerný vysokoškolák. Remeslá a remeselné odbory tak postupne zanikajú a my si to ani nestačíme všimnúť. Preto je najvyšší čas situáciu napraviť a zmeniť myslenie v školstve i v širšej verejnosti.
Remeslá sú cnosťou, ktorá by mala byť vážená a stredné odborné školy či učňovky by nemali byť vnímané ako školy „druhej“ triedy. Ministerstvo by sa preto malo zasadiť o zavedenie viacerých zmien. Jednou z nich je aj postupná špecifikácia škôl a zameranie sa na isté oblasti, aby postupne vznikalo viac špecificky zameraných škôl, napríklad hotelierske či drevárske odborné školy. Ďalej je treba napríklad sfunkčniť centrá odborného vzdelávania, ktoré by zabezpečovali odborné vzdelávanie a prípravu pre danú oblasť, monitorovať uplatnenie absolventov, aby sa pretriedil trh so školami, ako aj pracovať na kontinuálnom vzdelávaní učiteľov a majstrov odborného vzdelávania, rozšíriť a hlavne aktualizovať ponuku predmetov v jednotlivých odboroch. Bude tiež potrebné riešiť otázky patriace pod iné rezorty – napríklad zjednodušenie zakladania živností, či vyriešenie voľných a viazaných živností v remeselných odboroch. A k tomu všetkému je nevyhnutné, aby sa postupne začalo meniť myslenie rodičov a vnímanie remeselníkov v spoločnosti. A táto zmena si bude vyžadovať zrejme najviac času.
