Poslanci vládnej koalície koncom minulého týždňa odmietli v parlamente diskutovať o návrhu strán SaS a OĽaNO-NOVA, ktorým mali dostať zamestnanci možnosť vybrať si, či chcú dostávať gastrolístky alebo peniaze v rovnakej hodnote. Hoci je základnou úlohou parlamentu rokovať o zákonoch a hľadať ich najlepšiu podobu, mnohí koaliční poslanci hlasovali proti, i keď s obsahom návrhu súhlasili. Pretože nemali požehnanie koaličnej rady. Človek sa tak pýta, na čo nám vlastne je 81 vládnych poslancov a či by nestačilo, ak by namiesto nich v parlamente dvíhali ruky predsedovia strán s tabuľkami, na ktorých by mal každý počet tých „svojich“ hlasov. Ale dobre.
Na koaličnej rade bol asi jediným obhajcom gastrolístkov predseda SNS Andrej Danko. Predseda SNS je dlhý čas pečený varený v televízii TA3 Ivana Kmotríka. A čuduj sa svete, práve Kmotríkova firma GGFS (má v nej podiel 70 %) sa minulý rok vrhla na podnikanie s gastrolístkami. Je síce nový hráč na trhu, no napriek tomu sa jej podarilo od roku 2015 podpísať viac ako 160 zmlúv s rôznymi verejnými subjektami. S Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny podpísala dve rámcové zmluvy na gastrolístky v hodnote spolu skoro 44 miliónov eur. Zmluvu s Kmotríkom mal za banskobystrický kraj aj župan Kotleba, bola cez elektronické trhovisko (EKS) a po mesiaci ju zrušil a podpísal o niečo drahšiu zmluvu s inou gastrolístkovou firmou. Podnikanie s gastrolístkami je u nás vysoko ziskové a ochranná ruka politikov sa preto vždy zíde. V rentabilite tržieb gastrolístkové firmy vysoko prevyšujú väčšinu normálne podnikajúcich firiem a na čistý zisk po zdanení dokážu premeniť viac ako 30 % tržieb (údaje z roku 2014, minulý rok ešte nebol pri všetkých k dispozícii – Kmotríkova firma v prehľade za rok 2014 chýba, intenzívne začala obchodovať až v roku 2015). Tlač a počítanie malých farebných papierikov (gastrolístky) tak boli oveľa ziskovejšie ako jeden z najlepších antivírusových programov na svete (Eset), ako telekomunikácie, rozvod elektriny, banky alebo strojársky priemysel. Najväčšie slovenské podniky blednú pri pohľade na gastrolístkové firmy závisťou.
Svojská podpora „podnikania“ gastrolístkových firiem nie je strane SNS cudzia. Už v roku 2008 vyšiel v denníku SME článok „Slota kŕmi svojho advokáta“, ktorý popisoval zlaté časy jednej z gastrolístkových firiem v podnikoch pod kontrolou strany. Gastrolístkové firmy dosahujú svoje neprimerané zisky na úkor zamestnancov i zamestnávateľov, odbyt ich produktu im zabezpečuje priamo štát povinnosťou zakotvenou v zákonníku práce. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a keď už koalícia nemohla za nič na svete podporiť návrh opozičný, predloží po čase návrh ako vládny. K hlavnému argumentu ministerstva práce a sociálnych vecí, že zrušenie gastrolístkov by ohrozilo pravidelné stravovanie zamestnancov si stačí pozrieť pripravovanú propagačnú akciu jednej z gastrolístkových firiem s názvom „Nakúp v Lidli a zaplať gastráčom“. Alebo žeby v tom nemeckom obchode varili teplú stravu?
V obchodných reťazcoch končí veľké množstvo stravných lístkov. Ľudia nie sú ovce a majú právo si vybrať, ako a kedy minú svoje zarobené peniaze. Je úlohou štátu podporovať zdravie a teda aj zdravé stravovanie zamestnancov. Zabezpečovanie biznisu pre gastrolístkové firmy je ľahká cesta, ľudom však k zdravému stravovaniu nepomôže.
