Prvá priečka prináleží vode – najvzácnejšiemu zdroju pre cestovný ruch.
Leto sa blíži a zahraničné prímorské destinácie očakávajú turistov s otázkou, aká bude tohtoročná letná sezóna. Slovensko má v súčasnej bezpečnostnej situácii šancu čiastočne nahradiť tieto menej stabilné destinácie vodou nie morskou, ale našou, slovenskou. Všetci, ktorí sa určitým spôsobom v cestovnom ruchu na Slovensku pohybujú vedia, že vodu na Slovensku máme a to kvalitatívne celosvetovo zaradenú na prvé priečky.
Pitnú vodu považujeme za samozrejmosť. Vo svete je to skôr ojedinelé, že krajina má dostatok kvalitnej vody, je to však jeden z veľmi dôležitých faktorov vyhodnocovania turistickej destinácie. Je otázka, akú pitnú vodu nám ponúkajú v reštauráciách na Slovensku. Či ide o prestíž ponuky zahraničnej vody, ktorej cena danej prestíži zodpovedá, alebo či nájdeme v reštauráciách, kaviarňach či fast-foodoch našu kvalitnú dobrú slovenskú vodu, ktorá patrí medzi svetové špičky. Pri náhodnej návšteve viacerých reštaurácií vyššej úrovne však zisťujeme, že slovenská voda nie je číslo jeden v ponuke. Slovenské minerálne liečivé vody predstavujú ponuku 23 druhov na našom trhu, z toho 15 druhov minerálnej vody uznávajú členské štáty EU.
Prírodná liečivá a termálna voda je prírodným pokladom Slovenska. Pred viac ako 20 rokmi boli realizované štúdie, kde autori prezentovali ekonomický význam prepojenia starostlivosti o zdravie, regeneráciu fyzických a duševných síl, či relax. Tzv. multiplikačné efekty sú významné a potvrdzujú, že tieto sa v kúpeľníctve znásobujú ešte výraznejšie ako v cestovnom ruchu všeobecne. Ide o znásobenie dvakrát, trikrát, v niektorých prípadoch štyrikrát. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že termálna voda je environmentálne významný prvok udržateľného cestovného ruchu. V neposlednom rade je dôležitý i faktor teplej vody, ktorá eliminuje vplyvy menej priaznivého počasia.
Potrebná je komplexná starostlivosť o rezorty
Liečivé a preventívne účinky našich kúpeľov sú nám všetkým všeobecne známe. V súčasnosti môžeme konštatovať, či sa noví majitelia o tieto klenoty starajú zodpovedne, alebo či išlo len o exploatáciu. Brusno aj napriek ekonomickým ťažkostiam ožilo, Piešťany zaznamenali miernu modernizáciu, Bardejov si drží svoj relatívne nemenný štandard. Vieme však o liečebných kúpeľoch, kde sa zastavil čas a vyžadujú si investície z hľadiska technickej základne, ale niektoré dokonca akosi prestali akoby existovať. Investície do revitalizácie, rekonštrukcie a rozvoja však nie sú jediný problém. Ďalšia úloha spočíva vo vytváraní podmienok pre zvýšený počet kúpeľných hostí prostredníctvom spolufinancovania liečebného pobytu zo strany zdravotných poisťovní. Podľa oficiálnych štatistík (SACR 2015) zahraniční hostia prichádzali do Slovenských liečebných kúpeľov prevažne z Českej republiky – 39,8%, z Nemecka 15,5%, z Izraela 7,9%.
Termálna voda sa stala základnou „zdrojovou surovinou“ aj pre uspokojenie ľudí, ktorí sa nepotrebujú liečiť, očakávajú len príjemný relax a oddych. Termálne kúpaliská sú zastúpené relatívne dostatočne. V Slovenskej republike je ich vyše dvadsiatky. Je však otázka, či dokážu uspokojiť aj náročnejšieho klienta. Vybrané termálne kúpaliská permanentne hľadajú možnosti, ako zdokonaliť svoje priestory i služby, ktoré poskytujú. Návšteva termálneho kúpaliska v Podhájskej vždy milo prekvapí. Vyhne, Santovka, Kováčová či Rajecké Teplice i ďalšie termálne kúpaliská permanentne inovujú svoje areály i služby. Spolupráca s dopravcom priniesla dobré výsledky a zvýšenú návštevnosť termálnych kúpalísk v Dunajskej Strede i vo Veľkom Mederi. Viaceré termálne kúpaliská sú však poznamenané časom a uspokoja menej náročnú klientelu. Výkričníkom je stav termálneho kúpaliska v Piešťanoch alebo Sliač.
Ak chceme, aby dovolenka pri termálnej vode dokázala nahradiť dovolenku pri mori, tak je potrebné dlhodobo sa venovať komplexnej príprave a starostlivosti o tieto rezorty zo strany všetkých kompetentných a zodpovedných aktérov. Je zrejmé, že permanentné investície sú náročné, vyžadujú si spoluprácu a viaczdrojové financovanie. Nedávne javy z termálnych kúpalísk varujú. Nie je možné, aby relatívne nové termálne kúpalisko bolo nutné zatvoriť z dôvodu nesprávne nastavených technických parametrov. Aj prípad požiaru desiatok áut zaparkovaných na poli, z dôvodu nedostatku parkovacích miest pri termálnom kúpalisku dokumentujú nedostatky, ktoré sú neospravedlniteľné.
Fenomén aquaparky, vodné plochy a rieky
Aquaparky sú fenomén, ktorý sa na Slovensku vďaka podnikateľskej sfére a podpore čerpania finančných prostriedkov EU rozvinul do medzinárodnej konkurencieschopnej úrovne. V aquaparkoch je zákazník napokon ochotný zaplatiť aj pomerne vysoké vstupné. Odplatou mu je moderné technické vybavenie so snahou prekonať organizačné alebo personálne nedostatky. Stálice na strednom Slovensku sú Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši, Gino Paradise Bešeňová, ktoré dokázali aj po minulé roky prilákať nielen jednodňových návštevníkov, ale aj klientelu, ktorá využila možnosti ubytovania. Environmentálne priateľský Aquacity Poprad svojimi environmentálnymi certifikátmi a oceneniami prilákal domácu i zahraničnú klientelu., čo potvrdzuje, že je zaradený medzi špičku vo svojej oblasti.
Vodné plochy a rieky predstavujú ďalšiu možnosť substitúcie dovolenky na Slovensku.
Každý región pristupuje ku revitalizácii a starostlivosti o vodné plochy podľa vlastnej stratégie a možností. Je otázka, kedy budeme môcť hovoriť o Duchonke, Šírave, či Sĺňave ako o malom mori s kvalitnou vodou, perfektnou infraštruktúrou a výbornými službami.
Príležitosť pre Slovensko predstavuje tiež najmä povodie rieky Dunaj. Európska makroregionálna stratégia – Dunajská stratégia, predpokladá komplexný rozvoj makroregiónu, teda nielen rozvoj vodných ciest ako Dunajskej a iných významných dopravných koridorov, ale najmä využitie spoločného potenciálu a zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj krajín a oblastí makroregiónu, podporu udržiavania a využitie prírodného a kultúrneho dedičstva. Možnosti rozvoja územia pri riekach pre potreby cestovného ruchu su otvorené.
(Autor predseda OR SNS BA V, člen tímu FIJET Slovakia a člen tímu FIJET – World Federation of Travel Journalists and writers.)
