Ty si už v nebi, no kde skončia tí s Démonom moci v objatí? V pekelnom ohni zhorí skaza podlých duší, no nám verné srdce za národ stále búši.
Dotĺklo ti srdce Ondrej, čo tak krásne znelo, doznelo slovo, čo duše verných rozochvelo, už iba rakva – nemý svedok do temnej doby kričí, po tebe prídu ďalší… darmo z útrob pekiel plamenný had syčí.
A my, čo sme zostali – túžime svorne prisahať, že nedáme na našu vlasť cudzím rukám siahať, že dokončíme Ondrej tvoj dobrý boj, hoc´ v čierne súkno odel Tatry odchod tvoj.
Nie si prvý či posledný, čo životom svedectvo vydal, za tú pravdu rodu najvyššiu obetu si dal. Teraz už hľadíš na nás z nebeského raja, vlastne, veru – hľadíte na nás dvaja, po boku Hlinku sníš náš dávny sen známych rodoľubov i zabudnutých mien.
Ďakujeme ti, my všetci bratia, čo nemo tu stojíme, slzy smútku z tvárí strieme, bôle vlasti zhojíme. Pros za nás u Boha, lebo doba, do ktorej nás vložil, je plná lží, pomsty, falše a v takej si dožil…
Médiá pľujú na nás a všetko dobré boria, do neba vychvaľujú tých, ktorých duše v pekle zhoria i politikov, čo zratúvajú judášske groše, hoc´ vládnuť nevedia – no zbojstiev plné noše i tápaví, čo váhajú do urien vložiť vlastenecký hlas, možno sa teraz spamätajú – už je čas, už je čas!
Tak bdej nad nami Ondrej v tú pochmúrnu dobu, čo je to za éra, keď dobro predčasne kladú do hrobu? Nezabudneme na teba bratku, hoc´ si prežil len púť krátku v bezútešnej dobe, ktorú zmeniť vieme, no nežičia nám démoni tejto zeme, no raz Kristus zvíťazí a my spolu s ním, snívaj bratku svoj večný sen aj ja ho s tebou sním.
S úctou Ján, Lenka a členovia ĽS Naše Slovensko
