Mne sa to dnes podarilo – prijal som gréckeho ministra zahraničných vecí Nikosa Kotziasa, známeho ľavicového intelektuála, zástupcu gréckej ľavicovej vlády Syrizy premiéra Alexisa Tsiprasa, vlády, ktorú od začiatku podporujem. Zhodli sme sa na tom, že slovensko-grécke vzťahy vrátime do normálu. Slovensko a Grécko sú priateľské národy a tak to musí ostať.
Zhodli sme sa aj na tom, že Rusko nemožno vnímať ako nepriateľa a obaja sme poukázali na pokrytectvo, ktoré niekedy cítiť zo strany istých mocností. Hovorili sme o kríze v Európe, z ktorej sa vytratila rovnováha. Rozprávali sme sa o neonacistických stranách, keďže aj v Grécku majú v parlamente neonacistov (Zlatý úsvit) a tam ich – mimochodom – totálne izoluje každá politická strana… Hovorili sme aj o Hannah Arendtovej, Nicosovi Poulantzasovi či Perry Andersonovi – zatiaľ som sa nemal tú česť rozprávať o takýchto filozofoch so žiadnym ministrom zahraničných vecí… Gréckemu politikovi som na pamiatku venoval svoju knižku Späť k Marxovi?. Zatiaľ jedno z najpríjemnejších rokovaní v mojej politickej kariére.
Držím palce Grécku, držím palce Syrize.
