Pôvaby milej Maríny nadchli básnika, až sa mu stali mierou vecí, žena zdrojom krásy, dobra. Tie city, ktoré v ňom láska zrodila, povzbudili ho, aby vedel vyjadriť, ako veľmi milovať sa dá i rodná vlasť. Sladkovič tak spojil v jedno, lásku k žene i lásku k Slovensku.
Nadšený svojimi pocitmi chcel „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, A obe v jednom objímať!“ Láska k Maríne stala sa symbolom, symbiózou pravdy, krásy, mladosti a lásky.
V dnešnej dobe rôznych hodnôt, siahame do sveta romantických básnikov, do sveta obetavých a čestných mužov, krásy, vernosti a lásky žien. V každom kúte Slovenska, od východu na západ, z veľkých miest i malých dedín, prinášajú ženy svoj kúsok sveta do klubu žien Marína. Všetky naše cnosti, to „večné ženské“ nás ženie dávať tam, kde niečo chýba. Pomáhať slabým. Rozosmiať deti. Podržať druhú, keď stráca sily. Z úcty k predkom uchovávať rodinný sviatok, naše zvyky.
S pôvabom každá robí veci veľké i malé. Či drží stráž pri chorých alebo v uniforme. Riadi štát alebo ťažké stroje. Pod mikroskopom alebo vo výrobe. Za katedrou i v sade. Vždy s nežnou silou Maríny.
Nech Slovenky sú vždy inšpiráciou pre básnikov i našich mužov!
Symbolicky sme si pripomenuli koncom marca výročie Sládkovičovho narodenia, a symbolicky si pripomíname jeho odchod práve 20. apríla. Bol inšpiráciou nielen pre iných autorov, ale svojím dielom inšpiroval aj nás, aby sme jeho Marínu pretavili aj do súčasnosti v podobe Klubu žien SNS.
„Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
Krás mojich moja Marína!“
Andrej Sládkovič (* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), vlastným menom Andrej Braxatoris, bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, literárny kritik, publicista a prekladateľ. Vo svojej poézii spájal podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o dokonalosti a mravnosti človeka. Národnobuditeľské témy spájal s lyrickou citlivosťou. Nešťastná prvá láska stála pri zrode skladby Marína (1845), najvýznamnejšej ľúbostnej a najvydávanejšej slovenskej básnickej skladby. Oslava etiky slovenského ľudu vyvrcholila v jeho lyricko-epickej básni Detvan (1853). Bol najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie.
(Autorka je tajomníčka Klubu žien SNS – Marína.)
