Zapísali ich , namôjveru, aj do slávnych listín UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva. Nuž ale čo, aby krásna terchovská muzika nezanikla, treba si ju opatrovať a zveľaďovať. Terchovci veru nezaháľajú! Každý rok na Jánošíkove dni trénujú, aby ich slávne gryfy a melódie neupadli do zabudnutia. Struny a sláky čosi stoja, i kolofónie na sláčiky treba, tak musia každý rok unúvať veľkomožného pána ministra o akú takú almužnu, aby vznešené tradície slovenského ľudu nezakapali.
Vypisujú Terchovci každým rokom žiadosti a projekty o dotácie do hlavnej dediny a veľkomožný pán minister im nejaké dukáty doteraz i posielali. Naveľa naveľa, nechcelo sa im, veľkomožnému pánovi ministrovi, o všetko sa starať a poverili svojich radcov z Fondu na podporu umenia. Tí mali spravodlivo a čestne rozdeľovať dukáty. No ukázalo sa, že tí len na to čakali, kedy im plné truhlice padnú pod moc. Mešce z nich začali deliť od buka do buka, podľa svojej vôle a pravidiel neznámych. Rozdali veľké mešce po viac ako 30 tisíc zlatých a chýrnym Terchovcom sa ušla z koláča diera. Zostali ešte v truhliciach na dne nejaké grošíky. Muzikanti z Terchovej nelenili a opäť písali a žobronili aspoň o malú almužnu. No ani ten posledný, najchudobnejší meštek sa im zatiaľ neušiel.
Bolo to sklamania a horkosti. Veď radcovia z Fondu na podporu umenia ani verejne nevybubnovali, komu a prečo mešce s dukátmi rozdali. Každý z radcov pritom vždy plno rečí o transparentnosti má. Ako to však v živote vždy býva, pravda sa jedného dňa sama vyjaví. I prišli zvesti o tom, ako mešce na podporu umenia akýsi „Šikovníček“ zhrabol. Časopis pre slovenské deti, ktorého majiteľ v garáži v ďalekej Amerike sedí. Darmo si Terchovci lámali hlavy, ako sa „Amerikánec“ o slovenských truhliciach dozvedel? Darmo sa pýtali, akéže umenie či kultúru schránkový podnik pestuje? Radcovia z Fondu na podporu umenia zostali mĺkvi ani ryby.
Naveľa naveľa, po horkých slzách Terchovcom svitlo, ako ich oklamali. V dnešných časoch nie kumšt a čestná šikovnosť vyhrávajú, ale prešibanosť líšky. Šikovníček bude teda za ťažko zarobené dukáty slovenského ľudu deťom núkať rozprávky O prešibanom masérovi Kostkovi, O šikovnej tete Anke, či O prešibaných tendroch na teplý vzduch. A Terchovci? Tí si budú naďalej vyhrávať svoje krásne piesne na píšťalkach z vŕby a nádejať sa, že v tej krásnej krajine pod Veľkým Rozsutcom sa jedného dňa aj tým čestne šikovným dariť bude.
Poznámka autora: podobnosť mien, zemepisných názvov a funkcii je čisto náhodná.
