Rodina pána Vašeka je bez domova. Obývajú malú maringotku v bratislavskej štvrti. Pán Vašek má ťažko zdravotne postihnutú manželku, nevidiacu, nechodiacu na mechanickom vozíku. Je plne odkázaná na pomoc inej osoby. Tou osobou je pán Vašek /sám dlhodobo chorý/, ktorý sa o ňu stará už veľa rokov 24 hodín denne s výnimkou zopár chvíľ, kedy sa pán Vašek stará o ich dve deti – 10 ročného chlapca a 8 ročné dievča. Tie až donedávna z bratislavskej Rače vozil každé ráno do školy v Starom Meste, popoludní naspäť, varil im a dvakrát týždenne, v stredu a v nedeľu, ich kúpal.
Píšem donedávna, lebo pred pár mesiacmi sociálny úrad navrhol, aby súd rozhodol o vyňatí detí z rodiny. Deti sa tak ocitli v detskom domove. Sociálnym úradníčkam sa zdala bytová situácia rodiny nevyhovujúca, pretože žijú bez vody a elektriny a deti zanedbané a smradľavé. V unimobunke kúrili drevom a deťom napáchli šaty, ktoré si nemali ako meniť každý deň. Dámy z úradu neriešili vzťahovú väzbu medzi rodičom a deťmi, ani pozitívne stanovisko školy. Bytová otázka je nevyhovujúca, deti treba zobrať.
Pán Vašek sa snažil vyriešiť bytovú otázku rodiny minimálne od roku 2005. Tento rok svieti na pečiatke na jeho prvej žiadosti o pridelenie sociálneho bývania pre ženu a dve malé deti, ktorú podal na úrade BA-Staré Mesto. Od roku 2005 chodil na úrad dvakrát do roka, spolu 11 rokov a úradníčky ho vždy nanovo nechali napísať novú žiadosť o pridelenie sociálneho bývania. Nikdy mu nič nepridelili.
Fór je v tom, že Staré Mesto ani žiaden sociálny byt nemá. Keď som sa úradníčok pýtala, prečo nechali pána Vašeka 11 rokov písať žiadosti o pridelenie nejestvujúceho bytu, nevedeli odpovedať. Dokonca vysvitlo, že aj keby Staré Mesto taký byt malo, pán Vašek nespĺňa množstvo podmienok na pridelenie sociálneho bývania. Keď som sa úradníčok pýtala, prečo namiesto fakt obludného kolotoča spisovania zbytočných žiadostí počas tých 11 rokov nevedeli pánovi Vašekovi poradiť, čo všetko mu zo zákona vyplýva – či už príspevok na bývanie /aby si mohol dovoliť ubytovňu/ alebo opatrovateľský príspevok /keďže sa stará o ťažko postihnutú manželku/ alebo kompenzáciu postihnutia cez peňažné príspevky, povedali len, že sa na to nepýtal a aj tak to majú na starosti kolegyne z iného poschodia. Bingo.
O opatrovateľský príspevok pán Vašek z vlastnej iniciatívy žiadal, ale dámy z príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny /toho istého úradu, ktorý mu nakoniec navrhol odobrať deti!!!!/ bezdomovcovi s napáchnutými šatami a špinou za nechtami povedali, že na opatrovateľský príspevok nemá nárok. Vraj je to jeho manželka a tak sa má o ňu starať zadarmo. Donebavolajúci nezmysel!!!
Spolu s mojou poradkyňou v sociálnej oblasti, pani Lýdiou Brichtovou, sme sa prípadu pána Vašeka ujali /boli sme až druhé v slede, najskôr im nezištne pomohla jedna pani/. Už po prvom stretnutí začala pani Brichtová vybavovať všetky príspevky, na ktoré mali pán Vašek a jeho zdravotne postihnutá žena nárok zo zákona: príspevok na bývanie, príspevok na opatrovanie, príspevok na prepravu imobilného klienta, príspevok na hygienu, príspevok na opotrebovanie šatstva a ďalšie. Predložíme Magistrátu Hl. Mesta žiadosť o sociálne bývanie. Na konci tohto ťaženia sa pokúsime o to, aby sa deti dostali naspäť do rodiny.
Tento blog nie je o obviňovaní. Je o reálnom príbehu reálnych vašekov, ktorých sú stovky. Je o vyhoretých úradníkoch, ktorí už nedokážu na špinavého bezdomovca pozerať ako na človeka a je pre nich len ďalším spisom. A je aj o tých tam hore /vrátane mňa/ ktorým sa takéto tragédie jednotlivcov odohrávajú pod politickými zadkami, kým oni za stolom hľadajú „komplexné riešenia zmeny systémov“. A je o tom, že dve deti nemuseli skončiť v detskom domove, keby sa za tých 11 rokov našiel jeden úradník schopný poradiť tomu, ktorý hľadal pomoc.
Jedným z benefitov, ktoré prináležia podpredsedníčke parlamentu, a ktorý si rada ponechám, je možnosť zamestnať si dvoch poradcov. Jednou z nich bude teda odborníčka na sociálnu oblasť, pani Brichtová, s ktorou budeme pomáhať v individuálnych prípadoch ako je ten pána Vašeka. Pretože po pár rokoch v politike, najmä v tej opozičnej, už viem, že sa viac oplatí meniť osudy jednotlivcov ako rozprávať o komplexných zmenách.
p.s. O prípade pána Vašeka som sa dozvedela celkom náhodou od pani Z. Kujovičovej, ktorá sa k nemu dostala ešte väčšou náhodou a rozhodla sa nezištne pomôcť ľuďom v núdzi. Moc jej za to ďakujem.
