Babitzová (Šanca): Slovensko hnedne bez prekážok a závratne rýchlo

0
Eva Babitzová, predsedníčka strany Šanca (Autor: SITA)

Hlavné emócie občanov vo voľbách boli strach a hnev, strašný hnev. Tomu zodpovedá aj zloženie parlamentu. Medzi ako tak akceptovateľné strany pribudli nováčikovia Kotleba a Kollár. Povolebné vyjednávania priniesli bizarné kombinácie vo vládnej koalícii, následne v opozícii a svet hodnôt sa v parlamente zmiešal na nestráviteľný guláš.

Človek by čakal, že ak politici zanedbajú krajinu a vykašlú sa na jej občanov natoľko, že im do parlamentu pošlú extrémistov, či už politických (ĽSNS) alebo facebookových (Sme Rodina), tak sa ostatné strany voči nim dôrazne vymedzia. A tu nastal zásadný problém.

Vládna strana Smer pred voľbami ukradla extrémistom agendu. Premiér sa vyštafíroval do čiernej košele a dopúšťal sa vyhlásení, za ktoré by sa ani Kotleba nehanbil. A tak po roku výplachu mozgov voliči oboch strán zdieľajú spoločný mentálny priestor (alebo tesne vedľa seba, aby sme boli spravodliví).  To sa potom ťažko vymedzuje. Ďalší dvaja parťáci – SNS a Sieť so svojim autenticky hnedým predsedom – stáli v zákryte už pred voľbami. Most Híd tak vlastne zostáva jedinou nádejou civilizovaného postoja. Ale zrejme márnou, keďže aj dôležitú tému dvojitého občianstva ľahko obetovali na oltár vládnutia. To potom asi Bugár nebude nikoho dráždiť kritikou nevhodných postojov.

Dostáva sa k slovu opozícia. A holá pravda.    

Richard Sulík, externý líder opozície v podstate akcepuje svojho partnera a veľmi štandardne hodnotí jeho program. “Kotlebov program totiž nie je fašistický, ani nacistický. Možno ide v niektorých bodoch mierne do extrému (…), ale to je tak všetko.” Kotlebov 49 bodový program síce kritizuje, ale stále vidí “…10 bodov je ako keby prevzatých z programu SaS, 9 bodov je na diskusiu.” Čiže Sulík píše blog na tému Kotlebov program, vysvetľuje, že nie je fašistický, podstatnú čast síce kritizuje (najmä z  pohľadu ekonomiky), ale takmer na 40% by sa s ním vedel zhodnúť.

(Nemalo by nás to prekvapiť. Richard Sulík je autorom výroku: “Vôbec si nemyslím, že z pohľadu nás majú mať všetci ľudia na svete rovnaké práva“, čím sa stotožnil s podstatou nacistickej ideológie.)

Ak by sme aj pripustili slovenské špecifikum, že niekedy je predseda utrhnutý vagón a nereprezentuje postoj vlastnej strany, odcitujme Luciu Nicholsonovú, ktorá je už vopred pripravená hlasovať v parlamente za návrh predložený Kotlebom: „Áno, ak bude prospešný pre ľudí, nemám s tým problém.“

Igor Matovič Braňovi Závodskému na otázku, či by mali kotlebovci dostať funkcie v parlamentných výboroch, odpovedá: „Ja som osobne za to, že keď sa tá dohoda takáto urobila, že Kotlebovi poslanci dostanú podpredsednícke funkcie vo výboroch, nech ich dostanú. Ja by som nemal nič proti tomu, aby naši poslanci zahlasovali.“ Čiže štandardná spolupráca s fašistami.

Boris Kollár, ktorého „nezaujímajú dristy o hnedom Slovensku a o tom, že Kotleba je fašista“ hovorí rovno, že svojim poslancom odporučí v kluboch hlasovať za ĽSNS.

Bum. Hotovo. A už tam nie je nikto ďalší. Nikto, kto by skúsil kotlebovcov zastaviť. Zľakli sa hnednúceho Slovenska, zľakli sa 200 tisíc Kotlebových voličov. Bľabocú niečo o legitímne zvolených zástupcoch. Iste. Kotleba sa poučil. Keď mu súd rozpustil Slovenskú pospolitosť, naštudoval si zákony a presne vie, čo ešte môže vykrikovať nahlas a čo už len šíriť potichu. A stal sa z neho poučený, vo vyjadreniach opatrnejší – ale stále fašista. Fašista, nie demokrat. A fašistom sa treba postaviť a nie ich pozvať k stolu.

Andrej Kiska jediný koná. Ale je v tom sám. Najvyšší čas, aby sa občianska spoločnosť prebudila z predvolebnej kómy a povolebného šoku. Treba veľmi rýchlo a veľmi nahlas kričať na poplach.

A nielen kričať na poplach, ale aj konať. Voliči nefašistických strán by mali dať svojim zvoleným zástupcom najavo, že si spoluprácu s Kotlebom neželajú. Politici by sa po každom nehoráznom výroku o spolupráci mali obávať  médií, mali by cítiť, že môžu veľmi rýchlo prísť o podporu. Lebo zatiaľ sa všetci tvária, že je to skoro v poriadku. Nie, nie je. Slovensko sa rúti do historického prúseru. 

- Reklama -