Žiaľ, nikdy sme vo vysielaní nedostali dostatok priestoru na to, aby sme dokázali dostatočne vysvetliť všetky príčiny našich názorov. Práve preto som sa rozhodol využiť ponuku publikovať na portáli Beo.sk, aby som sa aspoň takouto formou pokúsil vysvetliť, akým spôsobom sa chceme vzdať peňazí za voľby a prečo si nemôžeme dovoliť odísť z pozícií v Banskobystrickom samosprávnom kraji – napriek tomu, že by to bolo pre nás oveľa pohodlnejšie.
Peňazí za voľby sa vzdáme v prospech slušných ľudí
Vyhlasovali sme to pred voľbami, vyhlasujeme to aj teraz. Osobne nesúhlasím s tým, aby peniaze z mojich daní išli na financovanie strany SMER. Rovnako ale rešpektujem, že nejaký volič SAS tiež nemusí súhlasiť s tým, aby peniaze z jeho daní išli na činnosť ĽS Naše Slovensko.
Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu považujem navyše za nedemokratické. Demokratické voľby by totiž mali byť súťažou ideí a programov, nie súťažou v marketingu. V súčasnosti sa zo štátneho rozpočtu dotujú len strany, ktoré dosiahli vo voľbách minimálne 3 % hlasov. Menšie strany sa tým pádom z predvolebného zápasu nepriamo diskvalifikujú. S akoukoľvek dobrou a úprimnou myšlienkou by prišli, nikdy nemajú šancu prekričať masívnu predvolebnú kampaň za milióny eur, ktorú si môžu dovoliť veľké politické strany.
Spravodlivé by teda bolo buď dať všetkým politickým stranám zo štátu rovnakú sumu (to by však viedlo k premnoženiu politických strán), alebo nedať žiadnej strane nič. My presadzujeme, aby si každá politická strana financovala činnosť z príspevkov svojich členov. Tak, ako to robíme aj my.
Navrhneme preto v parlamente novely zákonov o voľbách a politických stranách, kde sa pokúsime kompletne zrušiť budúce financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu. Žiaľ, spätne sa zákony prijímať nedajú, a preto nevieme zabrániť tomu, aby politické strany dostali peniaze za tohtoročné voľby. Nechali sme si však vypracovať právnu analýzu, akým spôsobom by sa tieto peniaze mohli dať odmietnuť. Výsledok analýzy nás ale prekvapil. Možno to znie neuveriteľne, ale podľa súčasnej legislatívy sa tieto peniaze jednoducho nedajú nechcieť. Mocipáni pred nami si to v zákone poistili tak, že politické strany musia dostať zo štátu peniaze za voľby za každých okolností, aby im ich nemohol nikto zablokovať. Ak by ministerstvo financií peniaze na účet politickej strany z akéhokoľvek dôvodu neposlalo, porušilo by tým zákon. Politická strana môže zabrániť prijatiu týchto peňazí len tak, že buď zruší stranícky účet, alebo nepredloží záverečnú správu po voľbách. V oboch prípadoch by to však z pohľadu politickej strany znamenalo tiež porušenie zákona. V tom lepšom prípade by za to strana dostala pokutu do 100 tisíc eur, v tom horšom by to bola zámienka na úplne zrušenie strany (čo by bol zrejme náš prípad).
Nevieme teda bez porušenia zákona zabrániť tomu, aby nám príspevok zo štátu na stranícky účet prišiel. Rovnako ale nevidíme veľký zmysel vzdávať sa týchto peňazí v prospech Ministerstva financií – v prospech pána ministra Kažimíra. Nechceme nechať tieto peniaze rozkradnúť. Nechceme ich však ani pre seba. Skúsime vyzvať ostatné politické strany, nech spolu s nami zmenia zákon, ktorý určuje, na čo všetko sa peniaze získané za voľby môžu použiť a zároveň nech sa týchto peňazí vzdajú spolu s nami. Konkrétny účel použitia peňazí musí byť vecou vzájomnej dohody. Keby sa všetky politické strany vzdali ročného príspevku zo štátu, stačilo by to napríklad na zvýšenie platov pre zdravotné sestry o 5 %, alebo na rekonštrukciu niekoľkých nemocníc. Ak na to ostatné politické strany nepristúpia, tak sa peňazí za voľby vzdáme v prospech občanov vlastnou cestou – použijeme ich na pomoc pre sociálne najslabších, podporíme vytvorenie Domobrany v oblastiach sužovaných (nielen) cigánskou kriminalitou, atď. Pokúsime sa prostredníctvom týchto peňazí splniť čo najviac z nášho programu v prospech ľudí.
Nemôžeme si dovoliť opustiť ťažko vybojované pozície
V minulosti sme kritizovali župana Maňku za to, že sedel na dvoch stoličkách. Bol totiž poslancom v Európskom parlamentne a súčasne županom v Banskobystrickom samosprávnom kraji. A kritizovali by sme ho za to aj dnes. Každý musí totiž uznať, že je objektívne nemožné stíhať prácu naraz v Bruseli aj v Banskej Bystrici. Sú to totiž pozície, ktoré sa vzájomne nielenže nedopĺňajú, ale dokonca sa vylučujú. Na druhej strane ale existujú pozície, ktoré sa navzájom funkčne dopĺňajú. Vidíme z vlastnej skúsenosti, že je napríklad prospešné, ak je primátor nejakého mesta súčasne poslancom vo VÚC. Dokáže totiž presadiť prospešné veci, ktoré sa bytostne týkajú jeho mesta, ale zároveň na ne z primátorskej pozície nemá žiadny dosah. Rovnako je prospešné, ak je župan poslancom v NR SR. Sami sme sa totiž presvedčili, že darmo chceme hrať poctivo, ak pravidlá hry určuje niekto iný. Darmo chceme do krajských škôl nakupovať výlučne slovenské potraviny, ak poslanci v NR SR schválili zákon o verejnom obstarávaní, ktorý takúto požiadavku považuje za diskrimináciu zahraničných výrobcov a dovozcov potravín a hrozí nám za to státisícovými pokutami.
Ak by sme teraz opustili Banskobystrický samosprávny kraj, ľudia by nám mohli vyčítať, že sme pri prvej príležitosti zutekali a odišli za lepším „flekom“ do Bratislavy. Mohli by nás obviňovať, že sme to tam nezvládli, a preto utekáme. Stali by sa z nás profesionálni poslanci. Pohodlný život na hradnom kopci by nás časom úplne odtrhol od reality a od praxe. Všetko, čo sme v Banskobystrickom kraji doteraz dosiahli, by mávnutím ruky vyšlo nazmar. Všetky naše výsledky a úspory by pripadli v prospech nejakého smeráckeho poslanca, ktorého by zastupiteľstvo poverilo vedením kraja. A mohlo by sa rozkrádať odznova…
Ako sa máme teda zachovať? Správnu cestu určí najlepšie náš cieľ – a tým je nutnosť vyhnať všetkých zlodejov a vlastizradcov z parlamentu. Chceme, aby slovenská vláda a parlament pracovali opäť v prospech slovenských záujmov, nie v prospech Bruselu, Washingtonu a zahraničných firiem. Aby sa tak stalo, musíme vyhrať náš boj proti súčasnej politickej mafii. A tento boj nikdy nevyhráme tým, že im budeme dobrovoľne ustupovať. S každým krokom vpred pôjdu proti nám tvrdšie. Už dnes je každému zrejmé, že v parlamente vôbec nie sme vítaní hostia. Nikto nám nedá žiadnu pozíciu zadarmo. Väčšina poslancov by nás najradšej videla niekde mimo parlamentu, a mnohí by boli najradšej, keby sme boli vo väzení. Boli by sme veľmi zlí stratégovia, ak by sme sa v súčasnej situácii vzdávali tých zopár ťažko vybojovaných pozícií a dobrovoľne ich odovzdávali do rúk oponentom. Nemôžeme si to dovoliť, hoci je to pre nás osobne neúmerne ťažšie.
Mnohí si myslia, že sa pozícií v Banskobystrickom kraji nechceme vzdať kvôli tomu, že sa nám páči poberať dva platy. Nie je to však pravda. Aj župan Marian Kotleba, aj ja ako riaditeľ úradu môžeme ako poslanci vykonávať svoje pozície v BBSK len za minimálnu mzdu (za menej sa totiž zamestnanecký pomer uzatvoriť nedá). Tak hovorí Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Mohli by sme si teda užívať luxusný poslanecký život v Bratislave. Rozhodli sme sa však inak. Snáď každý uzná, že behať medzi Bratislavou a Banskou Bystricou za minimálnu mzdu nie je nijako extra výhodné. Nabehať desiatky tisíc kilometrov, niesť zodpovednosť za celý samosprávny kraj, robiť vo dne, v noci a dostávať za to 405 € v hrubom navyše… Ruku na srdce – kto z vás by to robil? Peniaze tu naozaj nie sú motiváciou. Našou motiváciou je snaha dotiahnuť náš zápas do víťazného konca, bez ohľadu na osobné pohodlie. Nachádzame sa v situácii krajnej núdze – v situácii, kedy musíme dočasne obetovať jeden spoločenský záujem na to, aby sme zabránili ešte väčším škodám. Aj ochranár, ktorý bojuje proti jazde ťažkých vozidiel cez les, je ochotný dočasne ustúpiť zo svojej požiadavky, ak vidí, že les je v plameňoch a zachrániť ho dokážu jedine veľké hasičské autá. Rovnako aj my musíme obetovať svoje pohodlie na ceste za väčším cieľom. Bez ohľadu na peniaze, bez ohľadu na únavu. Inak to proste nejde…
Ing. Milan Uhrík, PhD.
poslanec NR SR za ĽS Naše Slovensko
Pre Beo.sk
Zdroj: www.naseslovensko.net
