Hraško (OĽaNO): Prečo sa stále častejšie hovorí, že v Európe je vojna?

0
OĽaNO (Autor: OĽaNO)

Dnes sa hovorí o možných väčších konfliktoch, ktoré by mohli vzplanúť v Európe ako občianske vojny, a to aj po posledných udalostiach v Bruseli.

Čo je cieľom vojny? Z histórie je nespočetné množstvo príkladov, že ide o obsadenie cudzieho územia a súčasne rozšírenie toho vlastného. Dialo sa to pre zabezpečenie lepšieho života vlastného obyvateľstva, vlastného národa , pre získanie strategickej výhody, napríklad polohy, a pre získanie surovín. A dnes to nemusí byť len ropa, len drahé kovy, ale  voda.

Žijeme v dobe klimatických zmien a aj taká voda sa stáva strategickou surovinou. My na Slovensku máme zatiaľ dostatok vody, možno preto tomu nepripisujeme dostatočný význam, ale nie všetci na Zemi majú dostatok vody a pri súčasných dopadoch klimatických zmien sa na niektorých územiach vodné zdroje minimalizovali natoľko, že je potreba sa pozrieť po iných, alebo s ňou začať obchodovať. Ale dopad na miestne obyvateľstvo to bude mať vždy negatívny.

Vojny sú spájané aj so šírením ideológií. Počas 2. svetovej vojny k nám bol zo Západu vnútený fašizmus a koncom vojny z východu nám bol vnútený socializmus.

No v súčasnosti sú vo svete aj iné ideológie!

Vieme že vo vojnách bojujú proti sebe armády, ktoré majú na tento účel vo výzbroji výkonné zbraňové systémy, a do zbrojenia investujú obrovské sumy peňazí. Vieme, že vojaci nosia uniformy, pochodujú v uzatvorených tvaroch. Je to tak v klasickej vojne o akých sme sa učili, čítali, alebo videli vo filmoch. Existuje však nejaká dohoda, že vojna nemôže prebiehať aj inak? Viackrát sa na internete i v médiách objavili zmienky o takzvanej asymetrickej vojne. Čo to vlastne je asymetrická vojna? Je to vojna, kde vojaci nenosia uniformy, velitelia nemíňajú peniaze na zložité zbraňové systémy, a kde sa jedna strana konfliktu riadi pravidlom, že pre nich žiadne pravidlá neexistujú? Pravidlá, vojenskú etiku a ľudské práva má dodržiavať len druhá strana.

Je teda možné, aby armáda bez drahej výzbroje vyradila super vyzbrojený štát? Armády, ktoré poznáme v Európe, bojovali dávno a bojovali na frontoch v konvenčných vojnách. Lenže odvtedy boli vedené mnohé vojny a vyzerá to tak, že niekedy akoby bez jasnej bojovej línie. Môžu ľudia vychádzajúci z vlastných zdrojov a možností vymyslieť aj iné spôsoby obsadenia cudzích území a šírenia svojich ideológii? Nie je známe nič, čo by im v tom bránilo.

Prečo niektorí politici  hovoria, že sme vo vojne, keď na nás neútočia tanky či bojové lietadlá? Čo sa stane, keď sa vojaci v civile infiltrujú medzi civilné obyvateľstvo?  No to vyradí sa z možnosti použitia konvenčná armáda v priamom boji, ktorá už  nemôže použiť rakety, tanky, bombardéry ani stíhačky. Čiže je vyradená a agresor- teroristi útočia na civilné obyvateľstvo. Zvýšenie obranyschopnosti jednotlivcov alebo organizácií vo viacerých krajinách preto riešia farmárskymi zákonmi a prístupnosťou zbraní pre civilné obyvateľstvo. Civilné obyvateľstvo je vždy na mieste útoku skôr, ako polícia a vychádza z práva na sebaobranu. Nedávno prijalo farmársky zákon aj Maďarsko, ako dôsledok na útoky tzv. migrantov na domy a byty civilného obyvateľstva, najmä v južnej Európe. Na Slovensku zatiaľ ideme cestou obmedzovania práv našich občanov, ale ochrana hraníc pred „ilegálmi“ stále nefunguje .

Jedna zo strategických výhod v priamom boji je, keď si dokážete vybrať miesto a čas operácie a za úspešného je považovaný ten, kto určuje vývoj udalostí a súper len dodatočne reaguje, alebo je v pozícii štatistu. Štatistom v súčasnosti je Európska únia.

My sa na Slovensku tešíme z toho, že máme demokraciu, slobodu pohybu po Európskej únii, ale je viacero uhlov pohľadu na tieto úspechy. Ak by mal niekto zlomyseľný záujem, je možné poraziť demokraciu demokratickým spôsobom? Aj toto je ďalšia z otázok, ktorá nebola kladená dosť nahlas a nebola na túto otázku daná odpoveď! Demokracia je vláda ľudu a ľud vo voľbách rozhodne o svojej budúcnosti a zvolí si politikov, ako svojich zástupcov, ktorí určujú smerovanie svojej krajiny. Čo sa stane, keď do krajiny, ktorá má niečo, čo v inej krajine nemajú, príde veľké množstvo cudzích ľudí? Ak sa im podarí získať občianstvo, môžu sa zúčastňovať volieb, a keď ich je dostatočné množstvo, zvolia si svojich zástupcov a zmenia si zákony na svoj obraz, a tým dokážu ovládnuť a zmeniť celú spoločnosť. Mimo hraníc EU žijú miliardy ľudí s inou kultúrou, ktorá je demokracii vzdialená. Lídri EÚ však teraz nechránia demokraciu na jej hraniciach pre obyvateľov EÚ!

Veľakrát sme počuli, že politici upravili zákonnú normu, či zákonodarný zbor schválil zákonnú normu. Norma je niečo, čo je jasne definované a malo by byť nemenné bez ohľadu na momentálne potreby niekoho a spoločenské pomery, či politické systémy. Na každom kontinente má 1 meter 100 centimetrov a je to rovnaká dĺžka. Zákon nie je norma, zákony sú meniteľné a aj sa menia. Hitler po víťazných voľbách zmenil zákony, a tým zmenil nemeckú spoločnosť a zaviedol fašizmus.

Zákon nie norma, zákon plní tri funkcie:

– rozlišuje dobro a zlo (kradnúť, zabíjať sa nemá)

– je to zapísaná obyčaj (vychádza z náboženských, kultúrnych tradícií)

– je to pravidlo správania sa spoločnosti  (jeden muž žije s jednou ženou)

Ak budú zákony ovplyvňovať ľudia, ktorí vyšli z úplne iných náboženských a kultúrnych tradícií, a budú ich meniť tak, že zmenia obsah pojmu dobra a zla, zmenia zapísané obyčaje, ktoré už nebudú vychádzať z pôvodných tradícií, zmenia pravidlá správania spoločnosti, tak tým zmenia celú spoločnosť. Ak zmenia spoločnosť, môžu odstrániť aj demokraciu, ak demokracia nebude vyhovovať ich predstavám o živote.

Koľko ľudí je ešte nachystaných na hraniciach Európy? Koľko ľudí má ešte Európa prijať, aby prestali prichádzať? K zmene európskej spoločnosti nie sú potrebné zbraňové systémy, lebo demokracia je vláda ľudu a nie vláda zbraní. Je k tomu potrebné dodať rýchlo a veľa nových ľudí. Rýchlo – za krátky čas preto, aby sa noví obyvatelia nestihli zaradiť do spoločnosti a to, že sa to deje vidéme v existencii tzv. NO-GO zón . NO- GO zóna je priestor, kde si noví obyvatelia pestujú svoju kultúru , svoj vlastný právny systém a bránia sa tak zaradeniu do spoločnosti. Nie je to úplné vyhlásenie zvrchovanosti v pravom slova zmysle vo vnútri hostiteľského štátu, zatiaľ žiadajú len vlastný právny systém, odmietajú právny systém hostiteľského štátu, neodmietajú pritom sociálny systém hostiteľského štátu, ale nechávajú sa ním živiť. Domáce obyvateľstvo je vedené k tomu, aby to tolerovalo, bolo solidárne cez sociálny a daňový systém, ohľaduplné a ústretové  bez akejkoľvek záruky, že to bude opätované. A kto by náhodou protestoval, bude označený za rasistu, xenofóba aj keď má obavy nielen z vraždenia a nárastu kriminality ale aj to, keď má obavy z toho, že môže dôjsť až k odstráneniu demokracie.

Kam sa uberá Európska únia, ktorej sme plnohodnotnou súčasťou? Kde sú ekonomické a politické hranice? Kde bola zodpovednosť lídrov EÚ, keď sa menila a destabilizovala situácia v severnej Afrike, na blízkom a strednom východe? Nie je známy žiadny prípad odstúpenia politikov z funkcie – vyvodenie politickej zodpovednosti, žiadne padanie hláv v spravodajských a bezpečnostných zložkách za minulé roky a nevidíme to ani teraz, keď je teroristami vraždené civilné obyvateľstvo. Slzy nad mŕtvolami, ani keď sú úprimné, nie sú prejavom politickej zodpovednosti.

Z obdobia radosti z ukončenia studenej vojny a odsunu raketových systémov, z rozširovania demokracie a ekonomickej prosperity, sme sa dostali do stavu, že sa opäť hovorí o vojne v Európe. Politické špičky EÚ zlyhali obrovským spôsobom a je neuveriteľné, že nikto z lídrov EÚ doposiaľ nepodal demisiu, nikto nebol doteraz odvolaný, aj keď ich neschopnosť a nekoncepčnosť je do neba volajúca. A na dôvažok hrozí po takýchto krokoch rozpad Európskej únie, nakoľko narastá vlna nespokojnosti a občania EÚ sa cítia byť viac ohrození.

- Reklama -