Nech je opäť vzdelanie vnímané ako múdrosť, ktorou disponoval len dobrý, čestný a pracovitý človek. Dnes je vzdelanie len spojivom k dosiahnutiu pracovného uplatnenia a podmienka na trhu práce. Urobiť z dieťaťa robota, ktorý už nereaguje na pohnútky môžem a chcem a ktorý reaguje len na pokyn, musíš.
Položme si ruku na srdce, koľkí z nás sa stali, možno dobrovoľne, takýmito robotami na scéne. Podchytiť výchovu od najútlejšieho detstva ma byť priorita spoločnosti. Zaťažovať učiteľov byrokraciou, kde sa väčší dôraz kladie na papiere než na dieťa, nie je správne. O rôznych nikam nevedúcich podmienkach, ktoré sa kladú na školách ani nehovoriac.
Nečudujem sa, že sa stráca v učiteľoch sila venovať dostatočný čas žiakovi ako najdôležitejšiemu. Učitelia vychovávajú generáciu a od štátu a verejnosti závisí, akou bude. Ide o celý rad morálnych problémov v školstve, na ktoré v budúcnosti doplatíme všetci. To, že učitelia upozornili na problémy v školstve, to sa týka nás všetkých, ktorým záleží na mladej generácii. A preto netreba zabudnúť, že dieťa je živou bytosťou, kde sa nedostatky v práci rodičov, pedagógov a verejnosti odrazia a nedajú „opraviť“.
Nie všetci si túto životnú úlohu učiteľov uvedomujeme. Vraví sa, že láska, ktorú dáš dieťaťu, sa ti ako bumerang vráti. Preto nezabudnime že: Každá lavica má svoj príbeh. Je aj na nás, ako sa skončí. Učitelia sú s nami na začiatku našej cesty. Naučili nás vážiť si slobodu, rešpektovať názor iných, dôverovať ľuďom, rozdávať lásku, konať čestne a spravodlivo a niesť zodpovednosť za naše činy, aby sme na konci života cítili naplnenie svojho života.
(Autorka je predsedníčka MO SNS Čaňa, okres Košice a okolie.)
