Keď som vo svojom predchádzajúcom blogu napísal, že smerákov nemožno podceňovať pretože sa vedia vysporiadať aj s voľbami, ktoré nedopadnú podľa ich očakávaní, nemyslel som, že sa to tak rýchlo potvrdí. Už v nedeľu 6.3. 2016 sa im vďaka nevinnej, zo strany už iste bývalého gazdu pravice (kto vie či im niekedy vôbec bol), neuváženej návšteve na Úrade vlády podarilo natrhnúť SIEŤ, ktorá pred voľbami ,ústami svojho predsedu, tvrdila “Hovoríme definitívne nie Smeru.
Nenachádzame najmenší dôvod veriť tomu, že by sa tie kľúčové veci s nimi dali spraviť. My so štandardom, ktorý ponúka stará politika, nie sme spokojní, chceme ho nahradiť novou krvou, novou energiou”. Teraz sa však ukazuje, že tieto vyjadrenia nemajú vôbec žiadnu hodnotu a keď sa nimi volič SIETe pri voľbách riadil, tak vybabral sám so sebou. Hoci tesne po voľbách to ešte tak nevyzeralo, keď jej opätovne potvrdený predseda vyhlásil, že: “nechce pokračovanie tejto vlády (SMERu) a nebude sa na nej zúčastňovať,” čo potvrdilo aj predsedníctvo SIETe svojím uznesením. Ak o pár dní začne jej predseda s jednomyseľným poverením toho istého predsedníctva strany oficiálne rokovania so Smerom s tým, že “tu nie sú dôvody, ktoré by bránili v ďalšej diskusii”… o zložení vlády, tak to nemožno vysvetliť inak, ako tým, že smeráci čelným predstaviteľom SIETe zrejme počarovali. Alebo postrašili napr. neschválením nútenej správy Martina, budúcim možným volebným úspechom Kotlebu a ich istým neúspechom? Ktovie, avšak ak predstavitelia SIETE, ktorá sa u občanov-voličov iba celkom nedávno uchádzala o poverenie zostaviť vládu (bez SMERu) a ak to nevyjde “my žiadnym malým partnerom do počtu nebudeme” a teraz konajú úplne v rozpore s tým, čo deklarovali, nezaslúžia si už absolútne žiadny rešpekt a nemajú právo ani na minimálnu dôveru svojich voličov. Ak im však nejakí ešte zostali.
Bugár pred voľbami napr. tvrdil: „Veď SMER prijímal celé štyri roky také návrhy, ktoré sú presným opakom toho čo chceme my.“ A po voľbách odkázal, že „na rokovanie so SMERom nepôjdeme.“ Dokonca obviňoval novinárov z toho, že jeho vyjadrenie o tom, že „bude psou povinnosťou“ ísť do vlády so Smerom vytrhli z kontextu a vysvetlili tak ako to povedal, t.j. že vládnu spoluprácu so Smerom nevylučujú. Pričom následne sám, aby rozptýlil akékoľvek pochybnosti potvrdil, že „Neuvažujeme o vládnutí so Smerom“. Aj v tomto prípade je veľmi ťažké zistiť skutočnú motiváciu Mostu na konanie (o povolebnej spolupráci so Smerom), ktoré je v úplnom protiklade s tým, čo ešte nedávno tvrdo obhajovali. B.Bugár to odôvodňuje zodpovednosťou o ktorej údajne p. Sulík nevie a necíti ju. No neviem, ktorá zodpovednosť je väčšia tá s 6,5% alebo s dvojnásobkom. Pred kým a pred čím p. Bugár zodpovednosť cíti, to neupresnil. Ak má na mysli zodpovednosť pred svojimi voličmi, tak podľa ich vyjadrení koná úplne proti ich vôli. Ak má na mysli zodpovednosť za budúcnosť našej krajiny, ktorej podľa neho v tejto chvíli najviac pomôže ich koaličný pravo-ľavý zlepenec, tak by si mal v prvom rade položiť otázku, kam túto krajinu priviedol Smer.
Asi najracionálnejším vysvetlením úplného obratu v konaní oboch strán je presvedčenie, že budúce predčasné voľby, by pre žiadnu z nich nedopadli lepšie ako tieto. Ľahko by sa totiž mohlo stať, že by sa jedná z nich alebo obe už do parlamentu nedostali. Hazardovať s budúcnosťou krajiny a poprieť pritom vlastnú identitu nie je prejavom štátnickej zodpovednosti, ale veľkého sebectva čelných predstaviteľov týchto strán. Argument, že pravicová vláda by nebola funkčná je predčasný a unáhlený. Ak tu niekto poukazuje na možnú nestabilitu tzv. neštandardných strán, tak budúcej vláde sa v priamom prenose už jedna koaličná strana rozpadá. Tiež mi nie je jasné, prečo sa tieto dve strany dali ovplyvniť jednou SNS a neurobili to naopak. Ak by SNS skutočne dospela do štádia, že iná vláda ako pravicová okrem úradníckej nemôže vzniknúť, svoje stanovisko by možno prehodnotila. Presne tak, ako to teraz urobili tieto dve strany. U nej by to však vôbec nebolo považované za zradu.
So záujmom som si vypočul aj jedno zo zdôvodnení predsedu SNS o tom, prečo sa nezúčastnia rokovaní o zostavení pravicovej vlády: “Nastáva tu anarchia a deštrukcia politického systému“. Čisto z formálneho hľadiska tu o anarchii a chaose hovoriť nemôžeme, pretože nikto zatiaľ nespochybnil, že by voľby neprebehli demokraticky a v súlade so zákonom. Ak však ten výrok máme chápať v širšom kontexte, tak s ním môžeme súhlasiť s tým, že toto nenastáva, ale už dlhšie existuje. Veď práve zlyhávanie právneho štátu, ako aj toho sociálneho a to paradoxne za jednofarebnej akože sociálnej vlády priviedlo do parlamentu stranu, ktorá sa označuje ako extrémistická. A nenastal ten chaos a anarchia už oveľa skôr, keď tu panovalo temné obdobie mečiarizmu? A kto bol jeho koaličný partner, ktorý sa na to nečinne prizeral? Neprispel do deštrukcie politického systému aj predchodca súčasného predsedu SNS svojimi alkoholickými excesmi. Nezačala sa éra okrádania štátu cez rôzne pochybné súťaže a tendre už za prvej Ficovej vlády? A nedosiahla najmä v rezortoch zverených SNS také rozmery, že Fico nakoniec musel z vlády vyhodiť svojho jediného koaličného partnera? Nebolo už toto deštrukciou politického systému? Predseda SNS sa nás snaží presvedčiť, ako by sa SNS do parlamentu dostala z neba a nie z minulosti, ktorá sa na súčasnej situácii podpísala veľkým písmenami. Je zarážajúce, že pre budúcnosť si opäť vyberá partnera, ktorý jej „deštrukciu“ pomáhal vytvoriť.
Základným princípom zastupiteľskej demokracie je to, že volený zástupca (poslanec) vykonáva v zastupiteľskom orgáne (parlamente) vôľu svojich voličov. Minimálne poslanci za stranu SIEŤ a čiastočne aj MOST sú teraz pripravení tento princíp hrubo porušiť. Predtým, než zdvihnú ruku za tento nový zlepenec, by si to mali dôkladne zvážiť. Ešte stále je čas.
