Takmer všetky veľké akvizičné projekty rezortu obrany boli predmetom dlhých meškaní, prekročenia nákladov a najmä masívnych pochybností o ich efektivite. Obstarávanie, ako jednu z hlavných častí akvizičného procesu je preto nutné podrobiť revízii, s cieľom dosiahnuť jeho vyššiu mieru transparentnosti a efektivity.
Trh s obrannými službami a technológiami sa vyznačuje charakteristickými známkami oligopolu, čo do značnej miery znižuje možnosť dosiahnuť nižšiu cenu prostredníctvom klasických metód obstarávania postavených na fungujúcom trhu (verejná súťaž). Keďže Slovensko má legislatívu v oblasti obranného obstarávania harmonizovanú s Európskou legislatívou, môžeme predpokladať, že tu sa nejedná o zlyhanie legislatívy. Pri hľadaní efektívnych riešení je preto potrebné sústrediť sa na inú, ako legislatívnu časť obstarávania. Procesné výnimky sú často účelovo zneužívané a ich rozsiahlosť umožňuje vysokú variabilitu výsledných zlyhaní. Ide napríklad o nedostatok času na kvalitné obstarávanie, nekvalitné, alebo príliš voľné definovanie predmetu obstarávania, predmet obstarávania je pripravený pre vopred určeného záujemcu (nastavenie podmienok účasti: ekonomická a finančná spôsobilosť alebo technická spôsobilosť v procese prípravy žiadateľom, množstvo neodôvodnených certifikátov), alebo aj politické lobovanie k predmetu obstarávania.
V minulosti nebol výnimkou ani nákup predraženého tovaru od priekupníkov, nedostatočná transparentnosť, neefektívna forma obstarávania, zneužívanie inštitútu obstarávania formou priameho zadania, rezortné aj medzirezortné duplicitné procesy obstarávania, alebo spájanie dodávok tovaru nie nevyhnutných na realizáciu zákazky.
Dlhodobým problémom obranného obstarávania je aj nedodržiavanie princípu minimálnych požiadaviek na spôsobilosti, to znamená definovanie takých požiadaviek ozbrojených síl, ktoré neprekračujú skutočné potreby, zabezpečia technickú a vojenskú kvalitu tovaru a postačujú na plnenie úloh. Jedným z príkladov je nezmyselný nákup dvoch ľahkých dopravných lietadiel L-410 v roku 2013.
Za zmienku stojí aj nedostatočné využívanie služieb NATO Support and Procurement Agency (NSPA). Ministerstvo obrany v roku 2012 analyzovalo možnosti využívania služieb tejto agentúry, na základe čoho minister obrany už v máji 2013 prijal rozhodnutie o zriadení pozície styčného dôstojníka v NSPA. Slovenská republika však dodnes nemá v NSPA svojho styčného dôstojníka. Jeho úlohou malo byť presadzovanie záujmov SR v NSPA, vyhľadávanie možností efektívneho obstarávania tovarov a služieb pre ozbrojené sily prostredníctvom NSPA a vyhľadávanie informácií o požiadavkách na tovary a služby členských štátov s cieľom posilnenia podielu bezpečnostného a obranného priemyslu SR na zákazkách a zadaniach NSPA.
Naplnenie transparentnosti, legitimity, hospodárnosti a kontroly verejného obstarávania si vyžaduje presadzovať, aby verejné obstarávanie vychádzalo výhradne zo schválených a finančne zabezpečených plánov rozvoja obrany. To si, okrem iného, vyžaduje aj novú metodiku stanovenia požiadaviek na predmet obstarania s dôrazom na efektívne hodnotenie pomeru účelu obstarávaného predmetu a nákladov na jeho obstaranie, vyhodnotenie nákladov počas celého životného cyklu obstarávaného predmetu, ako aj dodržiavanie pravidiel minimálnych operačných požiadaviek.
Ivan Máčovský, vedúci pracovnej skupiny pre národnú obranu strany #SIEŤ
