Argumentuje najvyšším hospodárskym rastom v EÚ, perfektným stavom verejných financií a rešpektovanou pozíciou Slovenska v zahraničí. Chváli sa sociálnymi balíčkami, ktoré podľa jeho slov zožali všeobecný úspech, hrdí sa klesajúcou nezamestnanosťou či stabilnými cenami. Ak je však na Slovensku naozaj tak úžasne, prečo štrajkujú učitelia a sestričky? Prečo tisíce talentovaných mladých ľudí každý rok utekajú z krajiny? Odpoveď je jednoduchá: nevidia tu perspektívu. Namiesto kvalitného vzdelania im totiž Robert Fico ponúka akurát tak vlaky zadarmo. Frustrovaným učiteľom ponúka namiesto dôstojného finančného ohodnotenia sociálne byty. Unaveným sestričkám odkazuje, že peňazí niet, a pritom toleruje plytvanie a korupciu v zdravotníctve. Čo teda nesedí na príbehu o úspešnom Slovensku?
Hlavným problémom je, že premiér Fico definuje úspech veľmi krátkozrako. Za meradlo úspechu považuje výlučne makroekonomické ukazovatele, úspech je však oveľa širšia kategória. Za osem rokov vládnutia nebol Robert Fico schopný ponúknuť ucelenú víziu moderného Slovenska. Hĺbkové reformy chýbali najmä v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť tejto krajiny. Či už to bolo chýbajúcou politickou odvahou alebo nedostatkom kompetentnosti (prípadne kombináciou oboch), výsledkom je, že Slovensko prešľapuje na mieste. Namiesto nevyhnutných reforiem ponúka Robert Fico iba kozmetické úpravy a vytrvalo ignoruje akúkoľvek kritiku zo strany domácich i zahraničných expertov. Slovenské školstvo a zdravotníctvo pritom už nemá čas nazvyš, potrebuje okamžité riešenia.
Nedostatok vízií a ambícií SMER-u podčiarkuje aj fakt, že namiesto prepracovaného volebného programu vsadila strana iba na osobu Roberta Fica. Programové ciele SMER-u dlho pozostávali len z niekoľkých nekonkrétnych fráz a iba kritika médií a opozície prinútila stranu k sformulovaniu ucelenejšieho a konkrétnejšieho volebného programu. Robert Fico však stále venuje väčšinu svojej energie strašeniu voličov utečencami a „zlepencom“, čím sa len snaží zakrývať ideovú vyprázdnenosť svojej strany a neschopnosť ponúknuť užitočnú a prospešnú alternatívu pre budúcnosť Slovenska.
Robert Fico pritom výrazne prispel aj k poklesu úrovne politického diskurzu na Slovensku. Akákoľvek snaha o vecnú diskusiu s premiérom je prakticky nemožná, keďže aj konštruktívnu kritiku opozície a odborníkov vníma ako osobnú urážku a svojich politických oponentov neustále obviňuje z očierňovania Slovenska. Čim dlhšie je Robert Fico pri moci, tým častejšie stotožňuje záujmy svojej strany so záujmami štátu a kritiku svojej politiky chybne interpretuje ako nedostatočné vlastenectvo. Fio vytvoril ilúziu, že on jediný má výhradné právo definovať, čo je a čo nie je dobré pre Slovensko. Sľubuje bezpečnosť a stabilitu, namiesto toho však ponúka len nebezpečnú stagnáciu. A práve v tom je najväčšie nebezpečenstvo Roberta Fica. Slogan Smer-u „Chránime Slovensko“, ktorý sa objavuje aj na obálkach, v ktoré v týchto dňoch občania nachádzajú vo svojih poštových schránkach (obálka obsahuje list s príhovorom Fica k voličom), je v tomto kontexte nutné čítať s maximiálnym porozumením a obozretnosťou. Jediné, čo sa Fico snaží chrániť je totiž iba jeho strana. Samotné Slovensko jeho partaj svojim nezodpovedným prístupom ohrozuje.
