Dôvod, ktorý predsedníčka Macejková pre takýto postup uviedla, je ten, že sa čaká na nových sudcov Ústavného súdu, ktorých má prezident Kiska vymenovať. No a medzitým budú tí, ktorých veci majú byť Ústavným súdom rozhodnuté, samozrejme, čakať.
Povedzme si rovno, že toto celé je pokračovanie tlaku, ktorý jednotná politicko-oligarchicko-súdna fronta vytvára na prezidenta Kisku, aby za sudcov Ústavného súdu vymenoval niekoho z kandidátov, ktorí boli kolesíkmi v Národne rade zvolení napriek tomu, že sa zjavne jedná o osobnostne na takúto funkciu úplne nespôsobilé osoby.
Tu je vhodné si pripomenúť, že Ústavný súd má obrovský vplyv na vytváranie morálneho profilu Slovenska. Rozhoduje nielen o ústavných právach jednotlivcov, ale aj o povahe toho, či Slovensko je štát, ktorý sa riadi právom, alebo len teritóriom, kde vládne právo silnejšieho, pričom ten “silnejší” je mafián v drahom obleku s červenou kravatou.
No a je tiež vhodné si pripomenúť, že Mečiarovým zámerom, keď písal slovenskú ústavu, bolo dosiahnuť taký stav, kedy jeho politická mafia ovláda všetky mocenské orgány štátu, teda:
- Políciu (preto je policajným prezidentom vždy len tajtrlík momentálneho ministra vnútra a za ním stojacich oligarchov),
- prokuratúru (preto bol dosiaľ za generálneho prokurátora zvoliteľný len ten, kto už je prokurátorom, rozumej: komunistickým, a najlepšie vojenským),
- súdy (preto k očiste súdnictva nikdy nedošlo a toto si navyše vydobylo postavenie, kedy je imúnne akejkoľvek reálnej zmene) a
- ústavný súd (preto sú kandidáti na jeho sudcov volení v parlamente, s výsledkom, že sú to často morálne nespôsobilí jedinci, takí ako sú tí, ktorí ich tam zvolili).
Pritom prezident, ak by sa stalo, že by chcel takémuto svetonázoru oponovať, sa musel podriadiť a vymenovať za sudcu, generálneho prokurátora či ústavného sudcu kohokoľvek, koho mu príslušný orgán na také vymenovanie predložil.
Taká situácia bola až do okamihu, kedy vďaka tlaku SaS bol v Národnej rade za kandidáta na generálneho prokurátora zvolený Jozef Čentéš. Vtedy musel Macejkovej Ústavný súd, v záujme toho, čo sa zdalo ako potrebné na zachovanie jednoty moci (Kto vtedy mohol vedieť, že Fico nebude prezidentom, že?), pripustiť, že prezident SR má právo zvážiť, či takého kandidáta vymenuje alebo pre závažné dôvody nevymenuje.
No a tým sa dostávame k podstate dejinnej zásluhy strany SaS:
Tým, že SaS navrhla a presadila si za kandidáta na generálneho prokurátora ozajstného človeka, teda nie zametača pod koberec, takého, ako boli všetci generálni prokurátori predtým (aj po tom), donútila Ústavný súd pripustiť, že okrem uvedenej oligarchicko-politickej jednoty vlády, Národnej rady, súdov, prokuratúry a polície, tu existuje ešte jedna samostatná štátna moc, ktorá môže byť od tejto jednoty nezávislá a postupovať v záujme ľudu, ktorý si ho zvolil a ktorému má slúžiť.
Preto aj kvôli potvrdeniu samostatnosti prezidenta republiky ako prakticky jediného samostatného politického aktéra na slovenskej politickej scéne, je správne, aby odvolal z postu predsedníčky Ústavného súdu jeho súčasnú predsedníčku Macejkovú, a tým ukázal, že priamo volený zástupca ľudu má moc robiť reálnu nápravu, ak iný orgán štátu porušuje svoje povinnosti.
