Našťastie na Slovensku máme stále množstvo obetavých lekárov a sestier, ktorí odvracajú absolútny kolaps zdravotníctva. Stav je však alarmujúci! V decembri sa sestry po rokoch vyjednávaní rozhodli upozorniť na kopiace sa problémy hromadnými výpoveďami. Chceli bojovať za všetky sestry na Slovensku. Áno, tvrdé, ale ako inak to mali urobiť, keď všetky dovtedajšie protesty nezaberali? Všade sa prezentuje, že sestrám išlo iba o platy, no málo sa spomína, že im išlo najmä o to, aby poukázali na situáciu, na korupčné správanie v zdravotníctve, neefektívne spravovanie verejných financií, obchádzanie personálnych normatívov, nespravodlivé odmeňovanie v rámci nemocníc, ale najmä na to, že sestier, bez ktorých nevie ani jedna nemocnica a ani jeden lekár pracovať, je nedostatok! A že pokiaľ sa im nezmenia podmienky radšej odídu do zahraničia, kde si ich prácu budú vážiť. A o nás sa potom kto bude starať?
Fico opäť zavádzal!
Situácia sa vyostrila, výpovede nadobúdali účinnosť a stalo sa, že nemocnice museli začať riešiť problém. Človek by povedal, že vedenia nemocníc budú robiť všetko pre to aby situáciu vyriešili čo najskôr, že budú so sestrami vyjednávať a dôjdu ku kompromisu, ale nie. Keď premiér Robert Fico vyhlasoval, že by „ľudsky privítal“, aby sa sestry vrátili k pacientom a hovoril o snahe dohodnúť sa, nehral totiž čistú hru! Opäť raz niekoho – tentoraz sestry – zaviedol! Všetci očakávali, že riaditelia dostanú „pokyn“ ako majú situáciu stabilizovať, priviesť nemocnice k plným výkonom zdravotnej starostlivosti. Oni však zrejme dostali pokyn aby tie, ktoré si dovolili zdvihnúť hlavu, kardinálne potupili. Veď vlastne kapitulovali – podvolili sa, tak im to treba pekne osoliť. Vedenie totiž odmieta spoločné rokovania so sesterskými odbormi. Situácia mnohých z nich je dnes nejasná a slovenskí pacienti sú v ešte väčšom ohrození.
Návšteva vo Fakultnej nemocnici v Prešove
V pondelok moja kancelária požiadala o návštevu vo Fakultnej nemocnici v Prešove na utorok. Zdalo sa mi korektné mať informácie z oboch strán, keďže som mala zatiaľ len telefonický kontakt so sestrami. Chcela som sa osobne presvedčiť ako nemocnica funguje. Do večera sme sa však odpovede od vedenia nedočkali. V utorok ráno sme urgovali prijatie. Zdalo sa, že s nechuťou, ale nakoniec stretnutie potvrdili. Čakalo nás vedenie nemocnice a priznám sa, že som nadobudla celkom dobrý dojem. V najkritickejšej chvíli sa situáciu snažili zabezpečiť podľa možností, všetko tak aby pacientom bola poskytnutá neodkladná starostlivosť. V istú chvíľu nastal až krízový stav, keď niektoré sestry nastúpili na PN (sestry tvrdia, že mnohé z nich boli pod psychickým nátlakom a PN-ky neboli nikým organizované). Nemocnica sa musela pripravovať na krízový režim, výpoveď podala asi polovica sestier. Verím, že si uvedomovali, že bez sestier je fungovanie nemožné. Dnes, po zhruba mesiaci a pol, im v nemocnici stále chýba približne 150 sestier. Každým dňom čakajú, ktorá z odídených sestier príde so sklonenou hlavou požiadať o prijatie. Vedenie odmieta spoločne jednať o návrate zaučených, hotových, kvalifikovaných sestier. Radšej zamestnali sestry, ktoré ošetrovateľstvo dlhšie nepraktizovali, dôchodkyne, s neúplnou kvalifikáciou… Medzi nimi sa im však -to nepopieram – určite podarilo získať aj plne kvalifikované sestry z iných nemocníc, dokonca pár aj so špecializáciou. Nemocnica tvrdí, že všetky nové sestry spĺňajú kvalifikačné predpoklady na prácu sestry, toto som však nemala možnosť overiť si.
Pomsta vedenia?
Videla som krásne nové oddelenia vybavené super technikou, ktoré sú obsadené na polovicu (nie je to presné), no mohli by pracovať naplno! Sestry majú pred bránami, ale jednať s nimi nechcú. Vyvolávajú medzi nimi väčší strach a neistotu akú si zaslúžia. Beriem to zo strany vedenia ako pomstu. Podobný scenár pri prijímaní (dopĺňaní) sestier platí i pre ostatné nemocnice, kde si dovolili sestry podať výpovede.
Neskôr som sa stretla i so sestrami. Sestry (ich právny zástupca) žiadali o možnosť rokovania hneď 7. februára, teda deň po premiérovom výroku. Mailom i sms prejavili ochotu rokovať. Tá však nebola vedením opätovaná, naopak vedenie tvrdí, že nikdy oficiálnu ponuku na rokovanie od odborárok nemali. Pýtam sa, prečo bola riaditeľovi a jeho zástupcom prednejšia politika ako pacienti? Na čo čakali? Čo chceli dosiahnuť? Pravdepodobne totálne poníženie sestier ako porazených. Je toto naozaj v záujme pacientov? Prečo vedeniu radšej neprekáža, že krásne oddelenia fungujú len spolovice?
Predražené právne služby
No a pozrime sa ešte na jednu zmluvu, na – podľa mňa – predražené, či exkluzívne právne služby! Prešovská nemocnica má zmluvu s advokátskou kanceláriou Goga a spol. s.r.o., ktorej platí takmer 8 tisíc eur mesačne (Zmluva s kanceláriou Goga) Pritom porovnateľná Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica má zmluvu na právne služby na cca 1 300 eur mesačne a Univerzitná nemocnica Martin dokonca len na 720 eur (Zmluva martinskej nemocnice)! Za čo platia v Prešove násobne viac sme sa zatiaľ nedozvedeli, lebo základná zmluva nie je na webe k dispozícii, iba jej dodatky. Mám však podozrenie, že bývalé i terajšie vedenie takto zabezpečuje prácu im blízkym ľuďom. Advokátska kancelária Goga totiž sedí na takmer identickej adrese ako exekučná kancelária, ktorá vymáha exekúcie pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý riadi pani bývalá riaditeľka prešovskej nemocnice (námestníka jej vtedy robil terajší pán riaditeľ). Mladý advokát je vraj zaťom pani, ktorá má rovnaké meno ako pán exekútor. Zmluva v r.2009 bola podpísaná za riaditeľovania pani Pažinkovej už známej z kauzy „teta“, terajšej šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najzaujímavejšie je však to, že táto advokátska kancelária vznikla asi 3 miesiace pred podpísaním zmluvy s prešovskou nemocnicou. Takže veľmi mladý, zrejme extrémne šikovný právnik s 3 ročnou advokátskou skúsenosťou, získal hneď v úvode svojej kariéry prácu snov v sume, za ktorú by sa nehanbila robiť ani renomovaná zahraničná advokátska kancelária s dlhoročnou praxou. Pre mňa je to až príliš veľa náznakov korupčného správania, klientelizmu.
Tento krát nejde o milióny (od roku 2011 do konca roku 2015 bolo vyplatených cca 433 000 eur na tieto služby) ale mám pred očami osud jedného statočného učiteľa, ktorý sa ozval keď natrafil na paušálne sumy právnych služieb pre školu s Košiciach, Otta Žarnaya. Dostal za to odmenu – vyhodenie zo školy. Dnes však vieme výsledok kontroly NKÚ, ktorá dala učiteľovi za pravdu.
Je mi zle aj z toho, ako sa peniaze umárajú namiesto toho, aby šli na miesta, kde sú potrebné. Preto som podala podnet na prešetrenie hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov prešovskej nemocnice na NKÚ.
Ako plynul čas, ozvalo sa mi už viac bývalých zamestnancov s rôznymi informáciami, ktoré nemám zatiaľ overené, ale zdá sa, že toto nebolo posledné informovanie o situácii v nemocnici.
