Isť voliť, prejaviť svoj názor nebolo v minulosti samozrejmosťou a je veľmi smutné, ak dnes týmto právom opovrhujeme. Nečudujem sa však, pretože človek – občan plný nádeje, vkladá presvedčenie, že ten koho ide voliť, je iný. No až časom príde nato, že znova niekto zneužil jeho dôveru. Neviem či je to tým krokom do parlamentu, tou klímou v ňom, keď politik zrejme získa pocit dôležitosti. A tiež zabudne, že ide slúžiť a pomáhať ľudom.
Preto v čase volieb znova vidíme rozporuplnosť, čo nás vedie k pasivite a slabej volebnej účasti. Každý politik má určite obrovskú ťarchu pri zvažovaní a konaní, ale na čo je potrebné myslieť, je, aby sa politik v každom svojom rozhodnutí vedel pozrieť ľudom do očí. Žiadneho z politikov som nepočula vyhlásiť, že za dané rozhodnutie preberá zodpovednosť, alebo nahlas povedať „ áno, mýlil som sa“. Sme len ľudia a neexistuje človek, ktorý by sa nemýlil. Rozdiel je však v tom či je pripravený to aj verejne priznať. Lebo väčšina politikov sa zbaví zodpovednosti tým, že sa porovná s predchodcom.
Isť do politiky, hlasovať, rozhodovať, zaujať určitý postoj, vedieť odôvodniť svoje rozhodnutie, je ťažké. Dokážu to politici bohatí morálnou zrelosťou. Myslím si, že to je cesta pre súčasnú dobu.
Ak sa rozhodnem nejsť voliť, nič sa nezmení a rozhodne za mňa iný…
(Autorka je predsedníčka MO SNS Čaňa, okres Košice a okolie.)
