Stará múdrosť našich otcov a dedov vo svojej podstate zjednodušene vypovedá o tom, ako by mal fungovať dobrý dôchodkový systém. Taký systém, v ktorom sa senior môže spoľahnúť nielen na svoj dôchodok, ale i na stabilné prilepšenie v podobe pravidelného a primeraného zvyšovania dôchodkov, a to predovšetkým s ohľadom na neustále rastúce životné náklady.
Systém by tak mal fungovať, ale nefunguje. Našim dôchodcom, ktorí vybudovali tento štát na tak silných základoch, že ho nedokázalo položiť ani dlhodobé drancovanie rozličných skupín, sa na prilepšenie k dôchodku našlo iba 1, 90 eura mesačne! Tak toto snáď ani len nie je a nemôže byť pravda, ten tretí groš sa zrejme stále niekade kotúľa, len nie tam, kam patrí, k tým ktorí desaťročia poctivo pracovali, ktorí si ho nepochybne i zaslúžia a ktorí ho neraz i veľmi potrebujú – dnešným dôchodcom.
Politici tiež často hovoria o tom čo by chceli urobiť, ale nik z nich nepopíše, kde sa vlastne ten groš odkotúľal, kde je zastrčený, kto ho vlastní a kedy príde tam kam patrí. Nedostatočná podpora dôchodcov je však len jednou z mnohých vecí, ktoré ma na súčasnej chorľavej slovenskej spoločnosti trápia.
Napriek tomu, že drobní živnostníci platia štátu stále viac, permanentne u nás na niečo chýbajú peniaze, čoho jasným dôkazom je aktuálne katastrofálny stav zdravotníctva, školstva a mnohých ďalších odvetví. Je to tak preto, že diera v rozpočtovom vreci je tak premyslene umiestnená, že aj napriek všetkým opatreniam sa z nej dá stále ťahať a ulievať si do vlastného vrecka. Osobne si myslím, že pokiaľ by štát a jeho zástupcovia hospodárili racionálne, odborne a čestne aj napriek nižším štátnym príjmom, väčšina odvetví na Slovensku by fungovala. Moja predstava je však, ako vidíme, na míle vzdialená od reality.
Takáto sociálna nespravodlivosť akú zažívame dnes, tu naposledy panovala v 20. a 30. rokoch minulého storočia, keď sa vtedajšia horná vrstva zbohatlíkov a bezcharakterných podnikateľov nechávala oslovovať ručičky bozkávam a podobne, pričom bežných občanov ponižovala a urážala rozličnými maniermi. Po 25 rokoch nie sme ani dnes ďaleko od týchto pomerov. Zdá sa, že súčasný neporiadok vyhovuje predovšetkým tým, ktorí sa vedia dobre pohybovať v kalných vodách dnešnej spoločnosti, kde nikto nevidí, ako stoja pri spomenutej diere vo vreci odkiaľ si ulievajú do vlastného vrecka.
A bežní občania? Tí sú len platiacimi divákmi a štatistami nevydareného tragikomického predstavenia. A medzi nimi, takpovediac v poslednom rade, stoja tí, ktorí by práve naopak mali stáť v popredí – naši dôchodcovia. Nech si dnes politici sediaci v parlamente nahovárajú a prezentujú sa ako ľavicoví alebo pravicoví, jedno je isté, nie sú solidárni a ani spravodliví. Takto je to už dlhodobo. Nadišiel čas na výmenu. Nespravodlivá spoločnosť predsa nemôže dobre fungovať.
(Autor je podpredseda KR SNS Žilina.)
