?Skúsim vyvrátiť niekoľko pomýlených argumentov pravicových politikov, ktorí sa po tri a pol ročnej dovolenke boja, že sa sami do parlamentu nedostanú.
1. Každý jeden prepadnutý hlas je hlasom pre Smer. Nie je. Náš volebný systém je nastavený tak, že ak sa do parlamentu nedostane strana s výsledkom 4%, tie hlasy sa pomerne rozdelia všetkým stranám, ktoré dostali nad 5%, čiže Smeru ide len časť, ten zvyšok tak či tak pravici.
2. Malé strany môžu za to, že pravica je rozdrobená. Nemôžu. Za to, že pravica je rozdrobená, môžu veľké staré strany, ktoré neboli schopné udržať si svoju silu a ľudí. KDH, SDKÚ, napríklad.
3. Malé pravicové strany odoberajú hlasy väčším, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Nie. Pravicové strany sa zhodením vlády a neschopnosťou ponúknuť reálnu alternatívu Smeru svojich voličov zbavili samé. (Esenciálne a bytostne zlyhali, ako píše Robo Kotian).
4. Keby malé strany stiahli kandidátky, pomohlo by to pravici v parlamente. To neplatí zo základného dôvodu, že voliči nie sú ovce ani figúrky. Ak sa rozhodli, že napriek všetkému tlaku a neistote budú voliť Šancu, tak ich môžeme poslať voliť ktorúkoľvek zo starých strán, nepôjdu. Preto je v týchto voľbách taký vysoký podiel nerozhodnutých voličov. Strany, ktoré ich sklamali, jednoducho voliť nechcú. Nechcú, naozaj nie.
5. Každá strana, ktorá bude mať tesne pod päť percent pomôže Smeru k ďalším kreslám. Áno, k jednému-dvom. Ale pravicová strana, ktorá so Smerom pôjde do vlády, mu tých kresiel daruje možno aj 15. Ak nechceme silný Smer, oveľa väčšiu logiku by malo kričať – nevoľte nikoho, kto sa chystá do koalície so Smerom. A že ich je dosť.
Je smutným obrazom toho, kam sa slovenská politika dostala, keď jediným argumentom, ktorý majú pravicové strany je „aby váš hlas neprepadol“. Neprepadne.
