Na druhej strane chce však vedieť, aký čas je potrebný na ich realizáciu. “Budeme jednoznačne tlačiť na plán B,” avizoval pred odletom na dnešnom parlamentnom európskom výbore s tým, že má ísť o spoločné európske riešenie. Plán B počíta s posunutím ochrany vonkajšej európskej hranice na úroveň Macedónska a Bulharska. Slovensko na to ponúka primeranú technickú a personálnu pomoc. Pripomenul, že SR už pomáhalo v Maďarsku, Slovinsku a v súčasnosti má 20 policajtov v Macedónsku.
“Ak sa to nepodarí, začnú sa krajiny uzatvárať a to bude koniec Schengenu. Bude to mať obrovské ekonomické dopady,” podčiarkol Robert Fico s tým, že najviac tečie do topánok Grécku. Podľa neho totiž hrozí, že ak začnú členské štáty pristupovať k opatreniam na svojich hraniciach, tak všetci migranti zostanú na území Grécka, z ktorého sa stane jeden veľký hotspot. “Čo pri svojich problémoch nebude schopné zvládnuť,” dodal. Na summite sa bude zasadzovať aj za urýchlenie zriadenia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Považuje za nenáležité, aby sa k tejto problematike viedla na európskej úrovni diskusia do konca júna, teda do konca holandského predsedníctva, a až potom majú nastúpiť konkrétne legislatívne úkony. “Kedy to potom začne fungovať? V zime 2016? A na čo nám to je? Vonkajšiu hranicu potrebujeme chrániť teraz,” upozornil. Podľa neho migračná kríza má aj sociálny charakter, pretože začína ohrozovať pokroky, ktoré dosiahli najmä nové štáty EÚ.
